Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)

... a pripravujú sa podkopať Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok

Dňa 15. mája, sa po prvýkrát od roku 1992, v administrácii prezidenta USA Donalda Trumpa diskutovalo o obnovení jadrových skúšok v Spojených štátoch, informoval The Washington Post s  odvolaním sa na vysokého predstaviteľa Bieleho domu a dvoch bývalých úradníkov, oboznámených s podrobnosťami diskusie. Na stretnutí boli prítomní aj vedúci amerických spravodajských služieb.

Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok bola prijatá Valným zhromaždením OSN a otvorená na podpis v septembri 1996. Doteraz ju podpísalo 183 štátov a ratifikovalo ju 164 štátov. Spojené štáty zmluvu neratifikovali, tak ako ju neratifikovala Čína a Izrael. V Prehľade zahraničnej politiky RF (2007) sa uvádzalo, že zmluva zostala visieť "predovšetkým z dôvodu, že ju USA odmietli ratifikovať". Pre krajiny, ktoré odmietli ratifikáciu, zmluva nemá právnu silu.

USA zároveň obviňuje Rusko a Čínu z vykonávania tajných jadrových skúšok. 13. júna 2019 vydala vojenská spravodajská služba Ministerstva obrany USA (DIA)  memorandum, v ktorom sa uvádzalo, že Ruská federácia podľa názoru vlády USA „vykonala skúšky jadrových zbraní, ktoré viedli k jadrovým výbuchom“. Riaditeľ DIA Robert Ashley predtým povedal : „USA sa domnievajú, že Rusko, pravdepodobne [?! – red. ], nedodržiava moratórium na jadrové skúšky tým spôsobom, ktorý spĺňa normu nulového výkonu“. (Pod skúškou nulového výkonu sa rozumie jadrová skúška, pri ktorej nedochádza k reťazovej reakcii, ako pri detonácii jadrovej hlavice).

Moskva vyhlásenia generála Ashleyho kategoricky odmietla. Sergej Lavrov ich nazval „šialenými špekuláciami“.

V apríli 2020 zverejnilo americké ministerstvo zahraničných vecí správu, v ktorej sa uvádzalo, že: „Čína,  možno  [?! – red.], vykonala niekoľko tajných podzemných testov jadrových náloží nizkeho výkonu“.  V reakcii oficiálneho predstaviteľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Zhaoa Lijiana, bolo uvedené, že americké obvinenia vo vzťahu k Číne sú "čistý výmysel, lož, ktoré si ani nezaslúžia byť dementované".

Podľa The Washington Post , zasadnutie, ktoré sa konalo 15. mája v Administrácii Trumpa trvalo dlho a po „intenzívnych debatách zástupcov spravodajských služieb“ skončilo bez akéhokoľvek definitívneho výsledku. Pravdepodobnosť, že sa Washington skutočne pripravuje po 28 rokoch na prvú jadrovú skúšku je však vysoká. „Je to v súlade s politikou Administrácie prezidenta Donalda Trumpa“, myslí si Sergej Ermakov,  expert z Ruského inštitútu pre strategické štúdie  (RISS).

Podľa odborníkov Ruskej akadémie vojenských vied si USA ponechali všetky možnosti na obnovenie jadrových skúšok a sú pripravené s nimi kedykoľvek začať. Anonymný vysoký predstaviteľ americkej Administrácie  povedal, že "rýchla skúška" jadrových zbraní môže poskytnúť USA "hybnú silu v rokovaniach o zbrojení s Ruskom a Čínou, pretože Biely dom podporuje trojstrannú dohodu o kontrole zbrojenia".



Reakcia nezávislých amerických odborníkov na výskyt takejto informácie bola mimoriadne negatívna.

Daryl Kimball, výkonný riaditeľ Asociácie pre kontrolu zbraní (Arms Control Association), hovorí : „Bola by to výzva pre ďalšie krajiny, disponujúce jadrovými zbraňami, aby nasledovali príklad Spojených štátov. Bude to východiskový bod pre bezprecedentné preteky v jadrovom zbrojení. Taktiež prerušíte rokovania so severokórejským lídrom Kim Čong-unom, ktorý možno nadobudne pocit, že už nie je nútený dodržiavať svoje moratórium na jadrové skúšky“.

Hans Christensen, riaditeľ projektu jadrovej informácie vo Federácii amerických vedcov (Federation of American Scientists), uvádza: „Toto je úplne šialené... To by prinútilo Čínu a všetky ostatné štáty, ktoré disponujú jadrovými zbraňami, aby vykonávali testy. Ako si môže niekto so zdravým rozumom myslieť, že je to v záujme bezpečnosti Spojených štátov alebo ich spojencov?“

Pokiaľ ide o motívy americkej armády, ako zdôraznil ešte v roku 2006 predstaviteľ amerického Centra pre obranné informácie, "bez exteriérových skúšok nie je možné zlepšiť jadrové zbrane - vytvoriť novú generáciu jadrových hlavíc; je zrejmé, že krajina, ktorá chce vytvoriť nový typ hlavice, bude náchylná k obnoveniu jadrových skúšok“.



Rozvoj nanotechnológií poskytuje nové možnosti zlepšenia jadrových zbraní, najmä pokiaľ ide o zloženie a konštrukciu chemických rozbušiek používaných v jadrovej hlavici na spojenie dvoch alebo viacerých častí štiepneho materiálu a vytvorenia kritického množstva.

Profesor Dortmundskej univerzity (Nemecko) a spoluzakladateľ Nemeckej výskumnej asociácie pre vedu, odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť (FONAS) Jürgen Alman píše: „Nanotechnológie nám umožňujú vytvárať nové typy výbušnín s oveľa vyššou hustotou energie. V dôsledku počiatočného stlačenia bude možné použiť menší počet takzvaných chemických rozbušiek alebo (pri rovnakej hmotnosti chemických náloží)zabezpečiť silnejšie stlačenie a podľa toho znížiť množstvo štiepneho jadrového materiálu“. Podobné úlohy riešia v rámci Programu riadenia zásob jadrových zbraní (Stockpile Stewardship and Management Program, SSP) v Livermorskom laboratóriu v Spojených štátoch.



Vláda Georgea Busha v roku 2004 iniciovala program spoľahlivej náhrady jadrových hlavíc (Reliable Replacement Warhead)  za účelom vytvorenia novej generácie jadrových náloží bez vykonania skúšok v teréne, pomocou prostriedkov počítačového modelovania. Americkú armádu je však ťažké presvedčiť o spoľahlivosti bojových náloží, vytvorených na základe „čistej matematiky“; odtiaľ aj pramení túžba obnoviť jadrové testy v exteriéri, po odstúpení od dohody o ich zákaze. Pre Trumpa je podpora armády pred prezidentskými voľbami dôležitá.

Jürgen Altman  sa domnieva, že jedným z možných smerov by mohlo byť vytvorenie novej generácie jadrových zbraní založených na reakciách mikrosyntézy alebo „skutočnej bomby z antihmoty“ (direct antimatter bomb) využívajúcej mikrosystémové technológie a nanotechnológie. Počítačové modelovanie jadrových testov v Livermorskom štátnom laboratóriu v USA sa v poslednej dobe zintenzívnilo. Koncom minulého roka spoločnosť  Penguin Computing  informovala  o pripravovanom upgrade laboratórneho superpočítača  Corona  a o vytvorení nového superpočítača Magma  pre hodnovernejšiu simuláciu jadrových skúšok.

Oddeliť vydieranie za účelom dosiahnutia „hybnej sily v rokovaniach o zbrojení s Ruskom a Čínou“ od celkom praktických plánov vykonania jadrových skúšok je v tomto prípade ťažké. V každom prípade má Hans Christensen z Federácie amerických vedcov pravdu: „Je to úplne šialené“...