Na Slovensku stále platí zákaz zhromažďovania sa - s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Jeho uvoľňovanie, napríklad účasť na bohoslužbách či svadbách, by podľa Lucie Berdisovej z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) mala korigovať vláda uznesením, a nie Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) zverejnenými opatreniami.

Spolu s docentom ústavného práva Marekom Dominom z katedry ústavného práva na Univerzite Komenského v Bratislave sa zhodujú, že je na mieste uvažovať o zrušení zákazu. Berdisová pripustila, že sa môže kryť aprílové uznesenie vlády zavádzajúce plošný zákaz zhromažďovania sa s májovým opatrením ÚVZ, ktoré povoľuje určitý typ zhromažďovania sa.

"V núdzovom stave je ale hlavnou autoritou na riešenie krízovej situácie vláda. Tá za to aj preberá zodpovednosť. Preto právne nemôže ÚVZ 'rozvoľňovať' zákaz uložený vládou, a to aj s jej vedomím, či tichým súhlasom. Právne by teda mala obmedzenie výkonu práva sa zhromažďovať 'uvoľňovať', teda korigovať, vláda novým uznesením," povedala pre TASR.



Domin vidí problém v tom, či je naozaj nutné, aby zákaz naďalej platil až do skončenia núdzového stavu, a to aj vzhľadom na relatívne pozitívny vývoj situácie v súvislosti s novým koronavírusom. "Zákon predpokladá, že je možné obmedziť zhromažďovacie právo, ale musí to byť len v nevyhnutnom rozsahu. Takže je otázne, či ten nevyhnutný rozsah platí aj v súčasnosti," poznamenal. Dalo by sa podľa neho tiež uvažovať, či zákaz nie je v rozpore s myšlienkou alebo princípom, ktorý vychádza z ústavného zákona.

Berdisová a Domin vysvetlili, že zákaz zhromažďovania sa neplatil len počas Veľkej noci, vzhľadom na formu uznesenia, akým bol vyhlásený. "Platí teda až do jeho zrušenia formou, ktorou bol vyhlásený. Resp. teoreticky až do skončenia núdzového stavu," priblížila Berdisová.



Uznesenie, ktorým sa rozšíril núdzový stav o zákaz vychádzania mimo okresu i o zákaz zhromažďovania sa, bol rozdelený na viacero častí. Kým v bode hovoriacom o prechodoch cez hranice okresu bolo toto opatrenia dátumovo ohraničené na obdobie veľkonočných sviatkov, v bode o zákaze zhromažďovania sa dátumy chýbali.

Ministerstvo vnútra (MV) SR nedávno pre TASR vysvetlilo, že zákaz zhromažďovania sa týka organizovania protestov či demonštrácií a ďalších zhromaždení súvisiacich so slobodou prejavu. Za zhromaždenie sa podľa rezortu nepovažujú napríklad zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb, či také, ktoré neslúžia občanom na výkon tohto práva.

Náhodné stretnutie známych na ulici sa tak nepovažuje za zhromažďovanie. Za dodržania všetkých nariadení je podľa MV možné stretnutie sa známych a priateľov, napríklad aj v múzeách, knižniciach, či konanie bohoslužieb.