Niekoľko dní pred februárovými voľbami odmietol parlament Istanbulský dohovor. Slovensko však spod dokumentu, ktorý v spoločnosti vyvoláva vlny vášní, podpis napokon nestiahlo.
Štyri dni pred voľbami zvolal expredseda NR SR Andrej Danko mimoriadnu parlamentnú schôdzu, na ktorej 96 zo 113 prítomných poslancov Istanbulský dohovor odmietlo. V praxi sa však aj napriek snahe poslancov bývalého parlamentu nezmenilo v tejto veci nič, píše Denník N.
Cieľom vtedajších najvyšších ústavných činiteľov totiž bolo odstúpenie od dohovoru, zastavenie jeho ratifikácie a späťvzatie podpisu Slovenska. Zároveň platí, že Rada Európy považuje podpis Slovenska za nemennú záležitosť a zo svojej stránky ho odstrániť neplánuje.
„Ak sa krajina rozhodne neratifikovať dohovor, nijako to neovplyvňuje podpis. Je viacero príkladov štátov, ktoré dohovory podpísali aj pred viac ako štyridsiatimi rokmi, ale nikdy ich neratifikovali. Tabuľka podpisov a ratifikácií preto nebude aktualizovaná a naďalej bude zobrazovať, že Slovensko zmluvu podpísalo, ale neratifikovalo,“ objasňuje Jaime Rodriguez, jeden z hovorcov Rady Európy.
Denník N vysvetľuje, že dohovor sa aktuálne nachádza v rovnakom stave ako v roku 2011, kedy ho podpísala vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Samotné hlasovanie o dohovore, ktoré prebehlo pred voľbami, zároveň sprevádzalo viacero právnych chýb.
Vedúci Katedry ústavného práva na Univerzite Komenského v Bratislave Marián Giba pre Denník N upresňuje, že vláda a parlament nemôžu vysloviť s medzinárodnou zmluvou nesúhlas. V skutočnosti môžu len nevysloviť súhlas. Z tohto dôvodu vláda Petra Pellegriniho zmenila na poslednú chvíľu svoje uznesenie. Nepíše sa v ňom však nič o späťvzatí podpisu.
„Nevyhnutnou podmienkou ratifikácie je vyslovenie súhlasu NR SR s dohovorom. NR SR 25. februára 2020 súhlas s dohovorom nevyslovila. SR sa preto nemôže stať jeho zmluvnou stranou. Vnútroštátny proces schvaľovania dohovoru v SR je z týchto dôvodov zastavený,“ napísala v tej dobe v liste pre Radu Európy prezidenta Zuzana Čaputová.
Podľa právničky Rady Európy Veroniky Bílkovej sa však samotný list nedá považovať za späťvzatie podpisu Slovenska. Vyplýva z neho len to, že vnútroštátny proces ratifikácie nebol doposiaľ dokončený.
Podľa Bílkovej by sa v opačnom prípade mohlo stať, že Slovensko by bolo pravdepodobne prvou krajinou, ktorá späťvzala podpis spod čisto ľudskoprávnej zmluvy. S aktuálnym legislatívnym vzťahom týkajúcim sa Istanbulského dohovoru je zároveň súčasné zloženie parlamentu spokojné a poslanci na veci neplánujú nič meniť.
Napriek tomu je dôležité zdôrazniť, že podpis dohovoru Slovensko v praxi k ničomu nezaväzuje. Jedinou podmienkou je, že nemôžeme prijať zákon v takom znení, aby bol v rozpore s účelom dohovoru. To by sa stalo napríklad v prípade, ak by sme prijali zákon, ktorý hovorí o zavedení viac násilia na ženách.