Opozičná strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) má jedinečnú príležitosť na rozvoj vnútrostraníckej demokracie. Konflikt medzi podpredsedom strany Petrom Pellegrinim a šéfom Smeru-SD Robertom Ficom však nakoniec môže vyústiť aj do rozkolu strany.

Pre agentúru SITA to povedal politológ z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík v kontexte Pellegriniho výzvy voči Ficovi. Pellegrini v utorok 26. mája na tlačovej konferencii povedal, že dozrel čas na to, aby Robert Fico odišiel z čela strany, ak nechce dopadnúť ako bývalí slovenskí premiéri Vladimír Mečiar či Mikuláš Dzurinda.

Smer-SD podľa politológa doteraz fungoval v zmysle, že predseda alebo predsedníctvo o niečom rozhodli a ostatní „ticho“ súhlasili. „Kandidatúrou Petra Pellegriniho do funkcie predsedu strany sa Smer môže posunúť ku klasickým stranám, kde je súťaživosť prirodzenou súčasťou vnútrostraníckeho života. Ako však ukazuje skúsenosť takmer každej politickej strany na Slovensku od Novembra ´89, takýto konflikt pred voľbou predsedu strany zvyčajne vyústil do rozkolu strany, čo nakoniec urýchlilo úpadok pôvodného subjektu,“ priblížil Štefančík.

Zdôraznil, že Fico sa zatiaľ v spojitosti so Smerom-SD správa ani nie ako predseda strany, ale skôr ako hlavný akcionár podnikateľského subjektu. Dôležité však podľa neho je, že doteraz vedel šéf Smeru-SD vždy ustúpiť, aby si uchoval svoj mocenský vplyv.



„Prípadné konflikty nikdy nebral osobne, v jeho rozhodnutiach spravidla prevážil racionálny prístup k riešeniu odlišných názorov. Ak by však Fico konal v súlade s touto filozofiou aj tentokrát, mohol by riskovať, že nakoniec môže skončiť ako Ján Slota v SNS po zvolení Andreja Danka za šéfa národniarov. A síce, že by sa ho nový predseda snažil definitívne zbaviť,“ ozrejmil politológ. Fico je totiž podľa jeho slov pre Smer viac príťažou, ako podporou.

Nedohoda Fica s Pellegrinim povedie podľa Štefančíka k akcelerácii postupného úpadku Smeru-SD. Pellegrini sa totiž viackrát vyjadril, že nevylučuje ani svoj odchod zo strany. Politológ sa domnieva, že týmto odchodom sa Smer posunie viac ku Kotlebovcom – Ľudovej strane Naše Slovensko (ĽSNS), „keďže jednou z hlásnych trúb Smeru je ľavicový extrémista Ľuboš Blaha".

„To síce môže ešte viac zblížiť Smer s Kotlebovcami, no na druhej strane budú súťažiť o toho istého voliča. Pellegriniho osobnej kariére by prospel skôr odchod ako transformácia Smeru pod jeho vedením. Rečiam o tzv. ‚novom Smere' totiž zrejme dokáže uveriť len málokto,“ vysvetlil Štefančík.



Politológ okomentoval aj rozhodnutie poslancov Národnej rady SR za ĽSNS Tomáša Tarabu, Štefana a Filipa Kuffovcov, ktorí v stredu 27. mája oznámili, že opúšťajú poslanecký klub ĽSNS. Dôvodom majú byť ich názorové rozpory predovšetkým s Milanom Mazurekom a taktiež kritika, ktorú dostali od kotlebovcov za ich spoluprácu s poslancami Jánom Podmanickým (nezaradený, predtým člen Smeru-SD) a Mariánom Kérym (Smer-SD) pri vytváraní hodnotovej platformy pre konzervatívcov.

Na otázku agentúry SITA, či to môže nejako ovplyvniť popularitu strany, keďže Štefan Kuffa patril v pléne k najvýraznejším tváram ĽSNS, Štefančík odpovedal, že Kuffa nebol členom ĽSNS, takže jeho odchod stranu ovplyvniť nemôže. Všetci traja odídení poslanci sú totiž členmi strany KDŽP – Aliancia za Slovensko (KDŽP).



„Kuffa len kandidoval na kandidátke ĽSNS, takže prakticky len odišiel z poslaneckého klubu pravicových extrémistov. Jeho osobné ambície sú zrejme väčšie, ako byť len radovým poslancom s nálepkou pravicového extrémistu. Takto sa dokáže realizovať samostatne, možno aj s ambíciou ‚pozbierať' ľudí sympatizujúcich s ideou klerikálneho nacionalizmu,“ uviedol politológ.

Vie si predstaviť, že Kuffa bude ťahať k sebe ultrakonzervatívnych poslancov. „Čo sa týka ĽSNS, Boh a cirkev sú od začiatku súčasťou komunikačných stratégií pravicových extrémistov. Náboženstvo je totiž nielen ich komunikačným prostriedkom, ale aj spôsobom, ako premostiť súčasnú politiku s politikou Slovenského štátu. Marian Kotleba dokáže používať náboženstvo pre mobilizáciu voličov účinnejšie, ako Štefan Kuffa, takže vo vzťahu k voličom sa nemusí nič zásadne zmeniť,“ uzavrel Štefančík.