Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina) uisťuje, že sa štát nechystá rušiť 13. dôchodky. Podľa neho by však v sociálnej oblasti malo nastať viacero zmien, medzi ktoré patrí aj prehodnotenie stropu odchodu do dôchodku.
„Trináste dôchodky sú dnes zákonným nárokom. Aby sa nevyplatili, musel by sa zmeniť zákon. Neviem si pri súčasnej situácii predstaviť, že by sa takáto zmena zákona prijala v parlamente,“ vysvetľuje Krajniak v rozhovore pre Aktuality.
Zároveň tvrdí, že si vláda uvedomuje záťaž na verejné financie, ktorá bude s ich vyplácaním spojená. Myslí si však, že štátny rozpočet ich vyplácanie napokon ustojí. Zmeny ale plánuje realizovať v rámci prvého dôchodkového piliera, o ktorom viacero ekonómov tvrdí, že ho nie je nutné meniť.
„Myslíme si, že budeme musieť vyriešiť vekový strop odchodu do dôchodku. Podľa nás by dôchodkový strop mohol byť individuálny po odpracovaní napríklad 40 alebo 41 rokov,“ hovorí pre Aktuality minister. Podľa neho by takýto krok znamenal potrebu opätovnej zmeny ústavného zákona.
V rozhovore sa sústredil aj na tému finančnej pomoci podnikateľom, ktorí kvôli koronakríze utrpeli straty. Meškanie pri vyplácaní podpory zo strany štátu vysvetľuje tým, že v štátnej kase nebol dostatok finančných prostriedkov. Slovensko si tak muselo požičiavať a žiadať o pomoc EÚ.
„Preto sme si museli každú časť pomoci nechať schváliť z Bruselu. Išlo o peniaze z eurofondov. Keby sme niečo vyplatili bez schválenia z Európskej komisie, mohli by od nás žiadať, aby sme peniaze vrátili,“ objasňuje Krajniak.
V prípade, ak by Slovensko disponovalo dostatkom vlastných finančných zdrojov, mohol štát podľa slov ministra nastaviť miernejšie kritériá na vyplácanie pomoci pre podnikateľov. V takom prípade by štát mohol vyplácať pomoc aj plošne, bez podmienok - prostredníctvom takzvaných helikoptérových peňazí.
Minister pre Aktuality dodáva, že je napriek viacerým komplikáciám spokojný s tým, ako rýchlo a v akom rozsahu sa darí peniaze na pomoc redistribuovať. Dopĺňa, že Slovensko už na pomoc vyplatilo približne 126 miliónov eur, ktorými podporilo viac ako 412-tisíc ľudí.
Podľa Krajniaka by sa do budúcna mohli zmeny udiať aj v systéme takzvaného kurzarbeitu, ktorý by mohol zostať v platnosti aj po prekonaní koronakrízy. „Ukázalo sa na nemeckom príklade, ako je efektívne, ak si zamestnanec a zamestnávateľ odvádzajú istú sumu do poistného fondu na kurzarbeit. Počítame, že tento systém sa dostane na optimálnu úroveň za desať rokov odvádzania poistného,“ uzatvára.