Fond v objeme 500 miliárd eur, na ktorom sa dohodli nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron, by mal pomôcť krajinám najviac postihnutým pandémiou. Iba sedem členských krajín by bolo čistými príjemcami finančnej pomoci.

Podľa analýzy Hospodárskych novín sa medzi krajinami, ktoré budú patriť do skupiny čistých platcov do fondu, nachádza aj Slovensko. Vzniku samotného fondu musí predchádzať dohoda všetkých členských krajín EÚ. Niektoré štáty však s návrhom nesúhlasia a prichádzajú s iným variantom.

Zo štúdie pod vedením profesora ekonómie Friedricha Heinemanna vyplýva, že existujú dva modely toho, ako by mohol nový fond vyzerať. Podľa prvého modelu by sa mala pomoc odvíjať od prepadu hospodárstva jednotlivých členských štátov. V druhom by bol zohľadnený pokles HDP a rast nezamestnanosti.

Hospodárske noviny vysvetľujú, že v rámci prvého modelu by najväčší objem finančnej pomoci dostalo Taliansko (v rozmedzí 19 až 26 miliárd eur). Druhý model by mohol najviac pomôcť Španielsku, ktoré by mohlo získať 14 až 24 miliárd eur.

V pomere k ekonomickému výkonu by z oboch modelov najviac profitovalo Grécko, ktorému by mohla pomoc z fondu nahradiť 2,2 až 2,6 percenta HDP.

S návrhom Merkelovej a Macrona zatiaľ nesúhlasí takzvaná „sporivá štvorka“, do ktorej patrí Rakúsko, Holandsko, Švédsko a Dánsko. Práve Rakúsko by mohla pomoc vyjsť veľmi draho, celkovo na 3,4 až 4 miliardy eur.

Do „klubu“ čistých platcov by sa spolu s Rakúskom mohlo zaradiť napríklad aj Poľsko (podľa prvého modelu by zaplatilo vyše 10 miliárd eur), Česko, Slovensko, Maďarsko, ale aj pobaltské štáty ako Rumunsko či Bulharsko.

Medzi čistých príjemcov dotácií z fondu by sa malo zaradiť celkovo sedem krajín. Má ísť o Taliansko, Španielsko, Grécko, Chorvátsko, Francúzsko, Cyprus a Portugalsko. Francúzsko, ktoré spolu s nemeckom prispelo k vytvoreniu návrhu na spoločný fond, by mohlo získať pomoc vo výške 10,7 miliardy eur.