Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) chce spustiť verejnú debatu o zmysluplnosti 9. ročníka na základných školách. Ak by k niečomu takému došlo, nemalo by ísť o nárazovú, ale o postupnú zmenu, tvrdí minister.
Podľa Gröhlinga ide zatiaľ iba o interné debaty, ktoré si ešte vyžadujú diskusie s učiteľmi, riaditeľmi aj so zriaďovateľmi škôl, informuje Denník N. Minister však k tomuto kroku nechce pristúpiť z roka na rok, zmenám totiž musí predchádzať príprava učebných osnov.
„Vzdelávanie, ktoré je natiahnuté od piateho do deviateho ročníka, by sme museli upraviť na štyri roky. Aby žiaci, ktorí budú nastupovať do piateho ročníka, nastupovali už do niečoho nového,“ hovorí v tejto súvislosti minister.
Zmeny v systéme školskej dochádzky by mohli podľa Gröhlinga pomôcť aj najslabším žiakom. Aktuálne totiž platí, že povinná desaťročná školská dochádza sa žiakom končí v rámci prvého ročníka strednej školy. Ak by však žiaci na základnej škole strávili len osem rokov, na strednej škole by museli absolvovať minimálne dva roky.
„Niektorým žiakom by sme v rámci prvých dvoch rokov strednej školy mohli zabezpečiť aspoň výučný list a mohli by ísť do praxe,“ vysvetľuje minister potenciálny vplyv takejto zmeny. Na mieste je podľa neho zároveň uvažovať aj o väčšej špecializácii základných škôl.
Po novom by tak mohli byť žiaci, ktorí navštevujú piaty či šiesty ročník, vedení k humanitným, jazykovým alebo matematickým smerom. To by mohlo podľa Gröhlinga žiakom pomôcť pri samotnom výbere strednej školy.
Denník N pripomína, že osemročné základné školy u nás fungovali v období pred rokom 1989. Reformy školstva, ktoré viedli k zavedeniu ôsmych ročníkov na základnej škole, sa uskutočnili v 70. až 80. rokoch minulého storočia. Deväťročná školská dochádzka bola následne zavedená v 90. rokoch.
Podľa odborníkov však nie je dôvod na to, aby sa posledný ročník na základných školách rušil. „Nepovažujem to za aktuálnu potrebu. Aktuálnejšie je upraviť kurikulum základnej školy,“ hovorí dekan Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela Štefan Porubský.
V podobnom duchu reaguje napríklad aj dlhoročná riaditeľka základných škôl Anna Chlupíková, ktorá tvrdí, že nejde o akútny problém. Podľa nej by sme sa namiesto riešenia počtu ročníkov mali zamerať na skvalitnenie procesov, ktoré máme.