Komentár Dmitrija Minina (Fond strategickej kultúry)

Znepokojujúci signál Pompeovej návštevy v Izraeli a zvláštna smrť čínskeho veľvyslanca v tejto krajine.

V Izraeli sa  ešte nepodarilo úplne rozanalyzovať všetky dôsledky náhlej a zjavne mimoriadne dôležitej návštevy štátneho tajomníka USA Mikea Pompea. Návšteva sa uskutočnila 11. mája  a 17. mája bol vo svojej rezidencii severne od Tel Avivu v meste  Herzliya nájdený Tu Wej  (57 ročný).  Veľvyslanec nemal dovtedy žiadne zdravotné problémy.

Do Izraela prišiel Tu Wej o februári z postu  čínskeho veľvyslanca na Ukrajine. Tu Wejovi sa osobitne pripisovala zásluha vo zvýšení čínskej kontroly nad ukrajinskými strategickými podnikmi, najmä nad Záporožským „Motor Sič“, proti ktorej sa Američania dôrazne postavili. Predpokladalo sa, že Tu Wej bude v Izraeli pokračovať  v rovnakom duchu.

Vzhľadom na to, že významnou súčasťou rokovaní medzi šéfom amerického ministerstva zahraničných vecí a hostiteľmi boli pokusy zmobilizovať Izrael do „zjednoteného protičínskeho frontu“ a zničiť jeho rozvinutú spoluprácu s Pekingom, mnohí nepovažovali tento sled udalostí za náhodný. Niektorí si dokonca pamätali údajne neúmyselný zásah čínskeho veľvyslanectva  v Belehrade americkou raketou  počas bombardovania bývalej Juhoslávie.



Dokonca aj izraelskí čitatelia, sa v komentároch na správy o smrti veľvyslanca  vyjadrovali, že "niekto sa snaží vystupňovať napätie medzi Izraelom a Čínou" , čo  „krátko po návšteve Pompea počuť takúto správu bolo trochu zvláštne.“ Podľa tvrdenia   denníka The Jerusalem Post , domnienka, že Pompeo mal čo do činenia s touto smrťou je najrozšírenejšia.

Podozrenia Číny

V Číne v reakciách na nečakanú smrť veľvyslanca bolo cítiť podozrenie.  Číňania požadovali dôkladné preskúmanie incidentu („čínsky veľvyslanec by nemal zomrieť bez vyjasnenia“) , zabezpečiť čínskym veľvyslancom  nepretržitú, 24 hodinovú ochranu, aby sa takýmto „nehodám“ v budúcnosti vyhli, alebo dokonca priamo položili otázku: „Práca CIA?“ Peking sa rozhodol vyslať do Izraela osobitný vyšetrovací tím s cieľom objasniť všetky okolnosti smrti, hoci oficiálne orgány sa unáhlených  hodnotení zatiaľ zdržali.

Izraelská tlač tvrdí, že „tlak Pompea  na Izrael vo vzťahu k Číne bol zrejmý . “ USA sa tvária, že sa nič nestalo a chcú, aby sa Izrael dištancoval od Pekingu. Washington trvá na tom,  aby sa medzi Izraelom a Čínou neuzatvárali dohody, ktoré by podľa Američanov mohli ohroziť bezpečnosť USA.



Washington je najviac znepokojený dvoma projektmi - účasťou Číňanov na výstavbe druhej etapy najväčšej a najmodernejšej izraelskej továrne na odsoľovanie morskej vody na svete Sorek  a vybudovanie nového prístavu v Haife.

Neochota povoliť vstup  čínskeho kapitálu do projektu Sorek-2 , o ktorý majú Izraelčania  v súvislosti s vysokými nákladmi určite záujem,  je podmienená strachom Američanov - Peking získa prístup k bohatým skúsenostiam a špičkovým technológiám Izraela. Tohto projektu  je Izrael očividne  pripravený vzdať sa,  keďže ho  dokáže  zrealizovať sám,  ak by peniaze, ktoré pravdepodobne bude potrebovať  aby tým  kompenzoval ušlý zisk, boli z Bieleho domu.  Administratíva  Sorek-2 už oznámila, že má v úmysle preskúmať zoznam investorov.

Jedinečnosť čínskych dodávateľov

Iná je situácia v prípade prístavu v Haife, ktorý Izrael  nemôže vybudovať svojimi silami. Len málo kto na svete, okrem Číny,  je schopný realizovať takéto gigantické projekty v krátkom čase a za mierne náklady. Apely  spojencov z Washingtonu tu nemusia pomôcť.  Pre Izrael je tento prístav dôležitý ako súčasť infraštruktúry paralelnej  so Suezským prieplavom  -  od Červeného mora (prístav Ejlat) cez sieť železníc a diaľnic  po Haifu v Stredozemnom mori.

Čína je pripravená rozvíjať túto megaštruktúru v rámci „perlového náhrdelníka“ -  morského predĺženia „ jedného pásma,  jednej cesty“.  Čínska vládna spoločnosť SIPG  by sa mala stať prevádzkovateľom prístavu postaveného v Haife na 25 rokov, rovnako ako Čína robí v gréckom prístave  Pireus.



USA naznačujú, že „čínsky“ prístav uzavrie vstup do vojenskej základne v Haife, nielen pre izraelské námorníctvo, ale aj pre 6. americkú flotilu. Avšak pre Izrael sú geopolitické výhody tohto projektu  také vysoké, že sa vyhýba presviedčaniu, aby ho obmedzili. Možno že by Izraelčania tento projekt radšej realizovali spolu s Američanmi, ale aby to navrhli v primeranom čase, sa nechystajú; Washington si nepraje, aby sa jeho „mladší spojenec“ stal príliš nezávislým.

S „bombardovaním Haify“  sa Pompeo omeškal.

Tam sa už vykonalo veľké množstvo práce a 5. mája, šesť dní pred jeho príchodom do Izraela, bola dodaná prvá várka šiestich obrovských prístavných žeriavov dlhých až 72 metrov. V nasledujúcich týždňoch by malo prísť ďalších 24 takýchto žeriavov. Tu má vedenie Izraela v úmysle pokračovať až do konca, a to amerického hosťa sotva potešilo. Jednako však Spojené štáty tlak na Čínu nezastavia a neprestanú  oslabovať vplyv Číny na svojich najbližších spojencov.

Čínske veľvyslanectvo v Izraeli a najmä  hlava diplomatickej misie, zosnulý Tu Wej,  navyše začali zmierňovať následky Pompeových „nájazdov“ na Peking.  Dva dni pred jeho smrťou sa v denníku  „The Jerusalem Post“ objavil  v mene veľvyslanectva článok, v ktorom sa všetky vyhlásenia a právne nároky  Pompea  týkajúce sa zodpovednosti Číny za šírenie koronavírusov nazývali „absurdné“.

V článku sa zdôrazňovalo, že čínsko-izraelská spolupráca je obojstranne výhodná a založená na zákonoch ponuky a dopytu. V oblasti špičkových technológií, ktorá zo všetkého najviac znepokojovala  Pompea táto "spolupráca otvorila najväčší trh na svete pre inovačné úspechy Izraela . " Čínske veľvyslanectvo sa dôrazne vyjadrilo :„Veríme, že židovskí priatelia dokážu nielen poraziť koronavírus, ale aj„ politický vírus “  a zvolia si postup, ktorý bude ich záujmom vyhovovať najlepšie. “

Bez ohľadu na záujmy spojencov USA

Nech by sa čínskemu veľvyslancovi v Izraeli stalo čokoľvek,  jedna vec je očividne jasná. Pre priaznivcov rozvoja vzťahov medzi týmito dvoma štátmi a diverzifikácie prisľúbenej zahraničnej politiky Zeme je táto smrť varovným signálom. V stratégii „zadržiavania“ a „trestania“ Číny bude Washington v maximálnej možnej miere prenášať bremeno ťažkého boja na svojich spojencov, bez ohľadu na to, či to zodpovedá ich záujmom alebo nie.