Komentár Dmitrija Minina (Fond strategickej kultúry)

Americké vojenské námorníctvo utrpelo prvú prehru v „koronavírusovej vojne“ s ČĽR

Útoky Washingtonu na Peking, aby prevzal zodpovednosť za vznik a následky šírenia koronavírusovej infekcie dosiahli takú úroveň, že sa vo svete začali obávať nie studeného, ale horúceho konfliktu medzi Spojenými štátmi a Čínou.

Biely dom, znepokojený oslabením svojej hegemónie, zatiaľ stráca na vedúcich predstaviteľov Komunistickej strany Číny a nielen z hľadiska účinného odolávania ochoreniu COVID-19 , ale aj z hľadiska konfrontácie moci.

Singapurské vydanie Asia Times  popisuje, ako sa Číne podarilo využiť americké rozbroje na dosiahnutie toho, čo sa jej nedarilo dlhé roky - ustanoviť vojensko-strategickú kontrolu nad svojím mäkkým podbruškom, Juhočínskym morom.

18. apríla Štátna rada Číny, hlavný administratívny orgán krajiny, oznámila, že v Juhočínskom mori vytvorila dva nové administratívne regióny. Patria medzi ne súostrovia Shisha (Paracelské ostrovy, na ktoré si nárokujú susedia) a Nangsha (tiež sporné Spratlyho ostrovy). Obidve oblasti spadajú pod jurisdikciu prefektúry San-ša, prvýkrát vytvorenej v roku 2012 na ostrove Jung-sing (Woodyho ostrove) v reťazci ostrovov Paracel.

V meste žije iba 1800 obyvateľov a rozloha ostrova Jung-sing – je iba 20 kilometrov štvorcových. Z ostrova, ale vykonávajú efektívnu vojenskú kontrolu a hliadkovú činnosť nad 2 miliónmi štvorcových kilometrov priľahlých sporných vôd bohatých na morské zdroje s množstvom plytčín, atolov, ostrovčekov a útesov. Podľa vyjadrenia príslušníkov čínskej armády, týmto na seba prevzali zodpovednosť za „zachovanie národnej suverenity“.

Čína realizuje rozsiahly program rozšírenia a vytvorenia nových umelých ostrovov v Tichomorí. Z vojenského veliteľského strediska na Spratlyho súostroví, ktoré sa nachádza južne od Paracelských ostrovov, sa stala základňa vzdušných síl a námorníctva na útese Ohnivého kríža, vybudovaného na požadovanú veľkosť.

Ďalšou na programe bude, zrejme, základňa na plytčine  Scarborough (Scarborough Shoal), kde sa už vedú práce.

Celkovo môžu Číňania vytvoriť po obvode Juhočínskeho mora asi tucet takýchto „nepotopiteľných lietadlových lodí“.

Ministerstvo zahraničných vecí USA považuje nedávne aktivity Číny v Juhočínskom mori za pokus o anexiu a kritizovalo Peking za vojenské prípravy. Washington zároveň obvinil čínsku stranu z „rekordnej ťažby plynu“ z hydrátov v mori, pričom vystúpil v úlohe ochrancu životného prostredia, čo je vzhľadom k záujmom Spojených štátov netypické. Nehanebne  obvinili Čínu z toho, že čínska hliadková loď údajne potopila vietnamský rybársky čln (rýchlo sa však vyjasnilo, že loď bola indonézska a nie čínska).

Ďalej nešlo nič podľa plánu. Rovnako ako po minulé roky, sa Spojené štáty rozhodli prostredníctvom svojej 7. flotily, pôsobiacej v Tichom a Indickom oceáne, predemonštrovať Číne a jej susedom svoju bojovú silu, ktorej „nemá cenu hodiť rukavicu". Velenie 7. flotily sa chvastalo, že má k dispozícii 60 až 70 bojových lodí, 200 až 300 lietadiel a 40 000 námorných pešiakov.

Čoskoro sa však ukázalo, že námorná vlajková lietadlová loď USS Theodore Roosevelt (viac ako 1 000 námorníkov infikovaných koronavírusom) nemôže vyplávať. K pobrežiu Číny ju šla nahradiť lietadlová loď Harryho Trumana, ale z toho istého dôvodu sa vrátila na základňu. Okrem nich, vírus vykoľajil ešte tri lietadlové lode - Carla Vinsona, Johna C. Stennisa a Ronalda Reagana. Po prvýkrát za 15 rokov tak americké vzdušné sily pozastavili na ostrove Guam svoju „misiu stálej prítomnosti strategických bombardérov“.

Číňania zistili, že „neviditeľný nepriateľ“ skolil posádky nielen týchto, ale aj mnohých ďalších lodí a pomocných plavidiel amerického námorníctva, ako aj základne na pobreží, vrátane základní na Guame. Výsledkom bolo, že Američania zozbierali z rôznych flotíl veľmi skromnú eskadru, ktorej misia v polovici apríla skončila úplným fiaskom. Bojová eskadra pozostávala len z výsadkovej lode USS America, ktorá čoskoro tiež kdesi zmizla, krížnika triedy USS Bunker Hill  a torpédoborca  USS Barry.

 

K tejto „expedícii zastrašovania“ sa začala približovať čínska flotila s lietadlovými loďami Liaoning a Shandong, raketovými torpédoborcami a fregatami. Americkí námorníci, bez vzdušnej podpory, svoju cestu okamžite prerušili; odborníci  boli prekvapení: „Nie je jasné, prečo bolo nasadenie americkej flotily tak krátke?“ Odpoveď je jednoduchá: konfrontácia dvoch síl bola natoľko v neprospech Američanov, že považovali za lepšie čím skôr túto hanbu ukončiť.

Americkí vojenskí analytici sa snažia pomenovať tento manéver div nie novým slovom v umení vojny: „strategická predvídateľnosť, operatívna nepredvídateľnosť“; vraj: „nech si nepriatelia lámu hlavy nad našimi skutočnými zámermi“. Tvrdia, že "vojenské námorníctvo USA bude v Juhočínskom mori, pravdepodobne, vykonávať operácie a aktivity v neobvyklých formách, ktoré sú nezlučiteľné s minulými, predvídateľnými modelmi".

Spojené štáty sa iste pokúsia vrátiť do Juhočínskeho mora, no strategická rovnováha je tam, ako sa zdá, navždy narušená. Dovtedy, kým sa Američania úplne zotavia z hospodárskej krízy spôsobenej vírusom, Číňania pokročia v posilňovaní svojho obranného potenciálu ešte viac.

Okrem výstavby pristávacích dráh na umelých ostrovoch venuje Peking veľkú pozornosť aj vytvoreniu modernej flotily. V súčasnosti má čínske vojenské námorníctvo dve lietadlové lode - bývalý „Varjag“, ktorý im predali Ukrajinci a modernizovaný Liaoning (60 tisíc ton - 24 lietadiel) a pokročilejší Shandong (70 tisíc ton - 36 lietadiel).

Ďalšia čínska lietadlová loď, známa ako projekt „Typ 003“ (80 000 ton - 48 lietadiel), ktorá má byť uvedená do prevádzky v nasledujúcich rokoch, je loďou novej generácie. Lode tohto typu sa na vzletovej plošine zbavia odrazového mostíka, dostanú elektromagnetický katapult a schopnosť vypustiť ťažšie a pokročilejšie lietadlá, vrátane stíhacích lietadiel piatej generácie Čcheng-tu J-20 . Vo vzdialenejšej budúcnosti vytvoria Číňania lietadlovú loď najnovšej americkej vývojovej  triedy CVN78 („Gerald Ford“).



Program čínskych lietadlových lodí sa týmto nekončí. V Šanghaji spustili na vodu prvú zo štyroch výsadkových lodí s výtlakom 40 tisíc ton (Mistral má len 20 tisíc ton) triedy “Typ 075”. Druhá loď  by mala vyplávať na more v roku 2022. Týchto „monštier“ sa na Taiwane obzvlášť obávajú; každá z nich má 20 vrtuľníkov, z ich takmer 240 metrovej paluby môže vzlietnuť ešte približne 20 vertikálnych vzletových a rotorových lietadiel, ako je americký MV-22 Osprey.

Keďže sa všetka táto technika bude sústreďovať hlavne na pomerne obmedzenú oblasť Juhočínskeho mora, bolo by pre USA rozumnejšie nepokúšať sa udržať kontrolu, ktorú stratili nad jeho vodnou plochou. Produktívnejšou cestou by boli rovnoprávne rokovania s Čínou a s inými mocnosťami, hoci to je, na rozdiel od čínskeho programu stavby plavidiel, z oblasti fantázie.