Vyjadrenia ministra financií Eduarda Hegera o tom, že štát by mal za prípadnú pomoc súkromným zdravotným poisťovniam získať v týchto spoločnostiach podiely, vníma Union zdravotná poisťovňa ako snahu o znárodnenie.

Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa Unionu Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Šéf rezortu financií v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že o finančné zabezpečenie fungovania súkromných zdravotných poisťovní sa majú starať v prvom rade ich akcionári.

Ak to nezvládajú a potrebujú pomoc štátu, treba sa baviť o tom, že štát za túto pomoc dostane aj podiel v súkromnej poisťovni. Štát by sa mal podľa neho starať o štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP). Ako pre agentúru SITA doplnil PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský, ak štát naleje peniaze iba do štátnej zdravotnej poisťovne, pôjde o nezákonný postup, keďže to bude nedovolená štátna pomoc.

Obe súkromné poisťovne poukazujú na zlé nastavenie platieb za poistencov štátu, kedy štát aj v dobe hospodárskeho rastu postupne znižoval poistné. Zhodujú sa na tom, že riešenie finančných problémov v rezorte by malo začať práve zvýšením platieb za poistencov štátu. "Kritická situácia s financovaním nevznikla naším hospodárením, ale opatreniami proti nečakanému šíreniu Covid-19. Už na začiatku roka bol rezort zdravotníctva v zlej situácii, kedy mu chýbalo asi 200 miliónov eur," konštatovala hovorkyňa Unionu.



Tým, že sa štát snažil prehodiť financovanie svojich poistencov na ekonomicky aktívnych ľudí, teraz podľa nej pri výpadku ekonomiky spôsobil krízovú situáciu. Ako ozrejmil PR špecialista Dôvery, platba za jedného poistenca štátu dnes dosahuje v priemere 32 eur, spolu tvoria tieto platby približne pätinu príjmov zdravotných poisťovní. Všetky ostatné príjmy majú zdravotné poisťovne od ekonomicky aktívnych poistencov. Poukázal na to, že štát dnes platí za svojich poistencov menej ako v roku 2010.

"Pokiaľ má vedenie krajiny záujem na zabezpečení zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov, malo by sa začať vážne zaoberať otázkou férového financovania zdravotníctva," uviedol Štepianský. Dodal, že štát svoj príspevok na financovanie zdravotnej starostlivosti, z ktorej najväčšiu časť spotrebujú poistenci štátu, dlhodobo znižuje. "Preto nehovoríme o žiadnom extra dofinancovaní zdravotných poisťovní. Poukazujeme na to, aby štát konečne platil za svojich poistencov zodpovedajúcu sumu, aby ju platil stabilne a predvídateľne, čomu sa dlhodobo vyhýba," konštatoval. Minister to podľa neho navyše umocňuje tým, že v čase celosvetovej pandémie sa zdráha uvoľniť financie na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov.



Ako doplnila hovorkyňa Unionu, poisťovňa nesúhlasí s prezentovaným názorom, aby súčasný výpadok príjmu súkromných zdravotných poisťovní dofinancoval ich akcionár. "Takáto rétorika vyvoláva neistotu investorov, a stratu ich dôvery v Slovenskú republiku, keďže spôsobuje obavy, že štát využije svoje postavenie na vyhladovanie súkromných zdravotných poisťovní," uviedla. Takéto konanie podľa nej môže v konečnom dôsledku vyvolať ešte väčšiu neefektivitu v štátnej zdravotnej poisťovni.

Šéf rezortu financií však v stredu naznačil, že časy, kedy štát vyrovnával výpadky zdrojov vo financovaní zdravotníctva navyšovaním sadzby za poistencov štátu a tým v podstate rovnomerne dofinancoval tak štátnu, ako aj súkromné poisťovne, sa skončili. "My sme to kritizovali aj v minulosti. To je tak, keď sú zisky, delia sa tie poisťovne so štátom? Keď sú zisky, každý má svoj. Keď sú straty, štát príď na pomoc. Prepáčte, ale takto to nemôže fungovať," dodal.