Či už bude na čele Smeru-SD Fico alebo Pellegrini, stranu zrejmé čaká osud HZDS.

Ničivá erózia kedysi nedobytnej bašty v podobe strany Smer-SD je už zrejme neodvratná. Začala sa už vtedy, keď Fico pod tlakom ulice musel odísť z premiérskeho kresla a odvtedy neprekusol, že už nie je pánom vesmíru. Navyše sa stal ešte aj bezdomovcom.

Kľúčovým posolstvom, ktoré adresoval v  svojimspolustraníkom je, že sa majú všetci držať zabehaných vnústrostraníckych mechanizmov. „Ich nerešpektovanie, nerešpektovanie iných názorov, natláčanie strany do bezhodnotového liberálneho priestoru a bezhlavé a politicky naivné verejné vyhlásenia, budem považovať za konanie poškodzujúce záujmy Smeru-SD,“ napísal Fico.

Tu je potrebné sa zamerať najmä na pasáž o nerešpektovaní iných názorov, čo sám kritizuje. Ak má teda Peter Pellegrini iný názor na smerovanie Smeru, netreba ho tiež rešpektovať? Alebo to platí iba na slovo predsedovo? Bol to totiž práve Pellegrini, kto sa stal volebným lídrom, aby strana nepadla vo voľbách na úplne katastrofálne čísla.

Sám Fico toho pred voľbami a ani po nich veľmi neukázal, snáď okrem škriepok a aj tie boli práve s Pellegrinim. Ten už získal aj verejnú poslancov Banskobystrického samosprávneho kraja za Smer-SD a na kandidatúru za predsedu Smeru-SD. Otázkou je, čo by nový šéf na čele sociálnych demokratov priniesol.

Podľa pohľadu zvonka - nič. Aj on totiž „držal sviečku“ pri bezuzdnom krágľovaní Slovenska a mĺkvo sa prizeral na to, ako tu strana roky budovala systém, ktorý nakoniec vyústil až do vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky.



Pri pohľade zvnútra by zasa veľká časť smerákov mohla nadobudnúť pocit, že strana naozaj smeruje k nejakej liberalizácii. A toto nie sú tie pravé hodnoty, ktoré by dokázali špičky regiónov Smeru akceptovať. Veď ešte aj vlna kritiky z radov strany na odchod poslanca Podmanického, ktorý sa spriahol s kotlebovcami, označil Fico za chybu. Nepriamo tým priznal, že konanie tohto poslanca je vlastne v poriadku a kritika z radov strany je nepatričná. Nejako mu síce z kontextu vypadla „hrádza proti extrémizmu“, ktorú tak rád propagoval, ale názorové obraty mu predsa nikdy neboli cudzie.

Či už s Pellegrinim alebo s Ficom na čele, strana Smer nemá veľmi svetlú budúcnosť. Jedinou jej nádejou je rozpad súčasnej koalície, čo tiež nie je vylúčené. Ale keďže Smer držali pokope najmä kšefty, od ktorých sú postupne odstavovaní, pri neexistencii takéhoto vnútrostraníckeho tmelu bude zrejme nasledovať iba postupný a potupný rozpad po vzore HZDS, ktorého je Smer vlastne pohrobkom.

Slovensko si pritom stranu, ktorá by naozaj zastupovala ľavicovo zmýšľajúcich voličov, zaslúži. Ale keďže Fico vyhorel a Pellegrini spolu s podnikateľským krídlom nie je na takúto rétoriku veľmi stavaný, vyzerá to na šancu pre niekoho úplne iného. Smerom naľavo sa dosť tlačí Boris Kollár, no vylúčené nie je ani to, že si tento priestor uzurpuje niekto úplne nový. Ideálne niekto bez nálepky Smer-SD, ale Pellegrini ani Fico to nebudú.