Psychológ Ľudovít Dobšovič označuje za problém, ak majú fanaticky nábožensky založení ľudia prístup k moci. O viere sa však čoraz viac hovorí aj v súvislosti s niektorými slovenskými politikmi. Je správne, ak náboženské hodnoty zasahujú do fungovania celej spoločnosti?

Dobšovič v rozhovore pre týždenník Plus 7 dní definuje fanatizmus ako nekritický zápal spojený s nekritickým vnímaním životných javov. Hovorí, že takéto fanatické vnímanie reality malo v minulosti za následok množstvo bolesti a tragických dôsledkov.

„Inkvizítori verili na bosorky, nacisti verili, že židia sú príčinou hospodárskej krízy, mnohí veria, že rúška pri Covid-19 zastavujú pandémiu, hoci jestvuje veľa príkladov, že ľudia rúška nemali a neochoreli,“ vysvetľuje psychológ. Argumentácia pre a proti je pritom podľa neho súbojom dvoch vier.

Problém nastáva v prípade, keď človek cíti ohrozenie svojej viery. Vtedy o svoju pravdu začína urputnejšie bojovať pričom v niektorých prípadoch dospeje k tomu, že začne ostatných perzekvovať, trestať či dokonca vraždiť.

„Ak by sa totiž ukázalo, že pravda je iná, bol by to dôkaz, že uvažovali alebo žili v omyle a vlastne nemajú svoj život pod kontrolou. A to je ohrozujúce -  podporuje to stratu bezpečia, čo patrí medzi najsilnejšie ohrozenia v živote človeka,“ dopĺňa Dobšovič pre Plus 7 dní.

Za problém však tiež považuje, ak majú takíto ľudia z titulu svojej funkcie množnosť ovplyvňovať ostatných. To znamená, že vplývajú na ich životy napríklad pomocou príkazov alebo rozhodovaním o tom, ako sa veci budú diať.

„Problém môže nastať, ak ten človek je psychopat, diskusiu nepripúšťa a použije moc na presadenie svojich hodnôt. Vtedy je azda jedinou možnosťou izolovať ho od tohto vplyvu a od jeho moci,“ hovorí psychológ o niektorých fanaticky nábožensky založených jedincoch.