Komentár  Dmitrija Sedova (Fond strategickej kultúry)

V súvislosti s hrozbou recesie vyvstala otázka mobilizácie všetkých možností hospodárskeho oživenia

V očakávaní zrušenia obmedzení v súvislosti s vírusovou infekciou rastie v Nemecku diskusia o opatreniach na oživenie hospodárstva. Podľa Spolkového štatistického úradu klesol nemecký HDP v prvom štvrťroku 2020 o 2,3% v porovnaní s predchádzajúcim trojmesačným obdobím.

Škody utrpela najmä priemyselná výroba a vývoz. Spoločnosti v mnohých odvetviach výrazne znížili počet zamestnancov. Predpokladá sa, že výška daňových príjmov v roku 2020 bude približne o 100 miliárd nižšia ako sa plánovalo.  A hoci situácia v Nemecku vyzerá o niečo lepšie ako v iných krajinách eurozóny, kde pokles HDP v priemere dosahuje 5%, ostro sa vynára otázka mobilizácie všetkých možností na oživenie hospodárstva.

Vláda ponúka  napumpovanie ekonomiky peniazmi, ktoré je teraz známe pod názvom „bazooka-politik“. Podľa ministra financií Olafa Scholza (SPD), aj keď bude federálna pokladnica zdevastovaná, v záujme boja proti hroziacej recesii je možné uchýliť sa k tlačiarenskému stroju.



Zároveň sa zintenzívnili sily, ktoré sa domnievajú, že Nemecko si v dôsledku sankcií voči Rusku necháva ujsť veľkú príležitosť. Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder poskytol denníku Tagesspiegel  podrobný rozhovor s názvom „Nezmyselné sankcie proti Rusku je potrebné zrušiť.“

Ako jeden z najskúsenejších politikov v Nemecku hovorí Schröder nie len o ekonomickej, ale aj o ideologickej a politickej nevyhnutnosti tohto kroku: „Skutočnosť, že Rusko ... je pripravené spolupracovať s Nemeckom, stále nemôžeme v plnej miere oceniť. Tomu nijak nezodpovedá skutočnosť,  že podporujeme sankcie proti Rusku. Sankcie vyvolávajú v Rusku historické spomienky, ale nemenia ruskú politiku. Práve dnes, keď nám pandémia prináša hospodársky ťažké časy, musíme viac spolupracovať. Preto je potrebné zrušiť sankcie ... Hovoríme o zodpovednosti za celé nemecké dejiny ... Musíme si uvedomiť, že vojna bola pokusom zotročiť a zničiť národy vtedajšieho ZSSR. Bola to hrozná výprava s cieľom vymazať  Rusko z mapy sveta. Na to nikdy nesmieme zabudnúť a nemecká politika voči Rusku to musí dnes zohľadňovať väčšmi ako predtým. “

Bývalý kancelár sa snaží vyjadriť,  že v histórii sú nezvratné situácie. „Sankčná odpoveď Európy  na pripojenie Krymu je nesprávna odpoveď. Tí, ktorí si myslia, že pomocou sankcií sa dá Rusko k niečomu prinútiť, sa mýlia. Žiadny ruský prezident Ukrajine Krym nevráti. To je realita. “



A v Nemecku medzitým pokračujú protesty proti karanténnym obmedzeniam, najmä vo východonemeckých spolkových krajinách. Jedným z tých, ktorý o týchto náladách otvorene hovorí , je Predseda saského parlamentu, Michael Kretschmer. Výroba tovarov pre Ruskú federáciu zaberala významnú časť saského priemyslu. Napríklad strojársky závod v Chemnitzi dodával do Ruska zariadenia na spracovanie mlieka a po uložení sankcií sa ukázalo, že sa stal nepotrebný. Rovnaký osud postihol mnoho ďalších podnikov. "Sankcie proti Rusku sa ukázali ako nevhodné a mali by sa zrušiť, okrem iného aj preto, že zasiahli východonemecké hospodárstvo,"uvádza Kretschmer.

Napriek tomu spolková vláda naďalej dodržiava vytýčený smer. Počas epidémie si Angela Merkelová zvýšila svoj rating. Ak pred dvoma mesiacmi noviny o nej napísali, že je „ výbehový model, ktorý opúšťa montážnu linku [Auslaufmodell], a nie je isté, či to dotiahne do volieb, teraz pocítila nové sily. Inštitút Forsa uskutočnil prieskum verejnej mienky o vedúcich predstaviteľoch krajiny počas epidémie. Prieskum ukázal, že Angela Merkelová stúpla o 22 bodov v porovnaní so začiatkom roka. Pod jej vedením sa pozitívne ukázali aj riadiace štruktúry na všetkých úrovniach. Viac ako polovica respondentov vyjadrila dôveru v miestne úrady, primátorov, spolkové vlády. Iba Európska únia stratila v očiach Nemcov dôveryhodnosť,  jej podpora klesla na 37%. “

Na vystúpení v Bundestagu 13. mája Merkelová načrtla svoje stanovisko k otázke spolupráce s Ruskom: zrušenie sankcií je možné iba po vyriešení politických problémov vo východnej Ukrajine, ktoré za nimi stoja.

V nasledujúcich týždňoch sa začne obdobie nemeckého predsedníctva Rady Európskej únie a Merkelová demonštruje stanovisko „tvrdej línie“ EÚ. Na konci roku 2020 Nemecko vstúpi do volebného roku do Spolkového snemu. Merkelová si uvedomila, že uprostred zložitých problémov hospodárskeho oživenia môžu neustále vznikať otázky týkajúce sa zrušenia sankcií, a preto začala protiútok. Vo vystúpení 13. mája neočakávane upozornila na starý špekulatívny problém, o odpočúvaní svojho oddelenia a spolkového snemu ruskými špeciálnymi službami.



Zdalo sa, že humbuk, ktorý vznikol v roku 2015, už dávno upadol do zabudnutia, ale čo by ste neurobili, aby ste posilnili svoje „nie“ v otázke zrušenia sankcií voči Rusku. Merkelová naznačila, že nové výsledky vyšetrovania Generálnej prokuratúry priniesli „spoľahlivé  dôkazy o zasahovaní [Ruska]“, označila tento prípad za „príšerný“ a vyjadrila sa že „ju to doteraz bolí“.

A tak sa chcem opýtať: Prečo to Angelu Merkelovú  „tak nebolelo“, keď sa odhalilo odpočúvanie jej telefónu Američanmi? Prečo vtedy neboli „ urobené  žiadne relevantné závery“?

Na nasledujúci deň ruský minister zahraničných vecí S. Lavrov kategoricky odmietol obvinenia A. Merkelovej. „Neexistujú dôkazy o účasti Moskvy na hackerskom útoku v roku 2015, ktorý na niekoľko dní  paralyzoval počítačový systém Bundestagu. Uplynulo päť rokov. Nebol predložený ani jeden konkrétny dôkaz“,  uviedol Sergej Lavrov v nemeckom týždenníku Der Spiegel.

Berlín na vyhlásenie Lavrova neodpovedal. Keď sa vrátim k argumentom Gerharda Schrödera, rád by som sa opýtal: stálo za to Angele Merkelovej v podmienkach hospodárskej recesie v Nemecku vracať sa k starým protiruským špekuláciám? Na túto otázku čoskoro dostaneme odpoveď.