V dôsledku rastúceho tlaku na ukončenie koronavírusových opatrení, poradcovia „zahraničnej politiky“ radia britským predstaviteľom, aby sa pripravili na čínsku hegemóniu alebo na ruskú inváziu. Riešenie vidia iba vo väčšom vplyve amerického impéria.

Toto je podstata článku, ktorý sa objavil v pondelok v časopise The Atlantik. Píše sa v ňom, že existujú obavy z „geopolitickej druhej vlny“, niečo čo časopis označil ako politický dopad pandémie, píše rt.com

Čo však patrí medzi najväčšie obavy odborníkov, ktorí radia na Downing Street 10?

Odpoveď je jasná: Ruský prezident Vladimir Putin môže vyraziť a niekoho napadnúť, aby kompenzoval straty spôsobené hospodárskym pádom, pandémiou a ropnou vojnou.

Tom McTague tvrdí, že to je pozícia Roberta Kaplana, amerického experta na zahraničnú politiku, ktorého nedávno vyzvali, aby poskytol Borisovi Johnsonovi svoj pohľad na geopolitickú situáciu. The Atlantik však v skutočnosti k tejto otázke Kaplana necituje. Píše iba o tom, ako si Kaplan myslí, že Covid - 19 bude v knihách histórie označovaný za „zlomovú kapitolu“.

"Putinov agresívny oportunizmus sa pravdepodobne zhorší," cituje článok Clarka, profesora na King's College London. „Charakter Putinovho vodcovstva spočíva v tom, že nedokáže stáť na mieste; musí stále napredovať. To ho robí viac výbušným.“

Dokonca aj Mark Galeotti - vynálezca „doktríny Gerasimov“ - si myslí, že Clarkova úvaha je ťažko stráviteľná.



Malo by sa povedať, že Kaplan je neslávny autor knihy „Balkánski duchovia“, o bývalej Juhoslávii, ktorá údajne inšpirovala Billa Clintona o tom ako rozbiť tento Juhoslovanský zväz republík. Výsledok vidíme v katastrofálnych následkoch, ktoré ešte dodnes prehlbujú rozdiely v regióne. Ak je toto úroveň odborníkov, ktorí radia Downing Street 10, nie je prekvapujúce, že Británia sa v posledných rokoch v zahraničnej politike tackala od jedného fiaska k druhému.

Aby sme boli spravodliví, v článku sa nachádza aj protichodný, ale rovnako nezvyčajný pohľad od bývalého portugalského ministra, Bruna Maçãesa, ktorý sa domnieval, že pandémia by natoľko oslabila Rusko, že by sa stalo zrelým na čínske prevzatie.

Británia je však príliš zlomená na to, aby s týmto dokázala niečo urobiť. Jej armáda je dnes iba tieň slávnych dní irackej vojny a to radšej nehovoríme o ríši spred sto rokov. Bremeno teda musí prevziať USA. Avšak , ako tvrdí McTague, Amerika Donalda Trumpa „už nie je ochotná prevziať vedenie“ sveta.



Trump je v tomto článku tiež spomenutý v tom zmysle, že za jeho zvolením v roku 2016 stojí finančná kríza v roku 2008. Európske krajiny sa spoliehajú na vojenskú hegemóniu USA, aby si udržali hospodárske vzťahy s Pekingom počas „protičínskej Trumpovej rétoriky.“

Najmä v celom článku chýba postup, ktorý by Downing Street 10 mala sledovať, a článok iba vyjadruje nádej, že iný prezident vo Washingtone túto situáciu zvládne lepšie.

Síce je zvažovanie všetkých možných okolností úlohou politických poradcov, no aby mali títo poradcovia nejaké skutočné využitie, mali by byť tieto okolnosti aspoň čiastočne ukotvené v realite. Predpoklady ruského hospodárskeho kolapsu sa javia skôr ako prípad psychologickej projekcie.

Je pravdepodobné, že tieto fantázie by mohli byť pre ich autorov oveľa ziskovejšie a určite menej škodlivé pre svetovú politiku, keby ich uviedli na trh ako fikciu, aby zabavili milióny krajanov, stále uviaznutých v ich domovoch kvôli karanténnym opatreniam.