Koaličníci jednoducho potrebujú, aby na generálnej prokuratúre sedel „náš človek“.

Základná podmienka pre možný nástup Daniela Lipšica na čelo generálnej prokuratúry bola splnená. Novelu zákona o prokuratúre, ktorá umožní kandidovať aj neprokurátorovi Lipšicovi, už predložili vládni poslanci a opozícia ho nazvala príznačne "Lex Lipšic". V podstate je to ako keby poslanci išli meniť podmienky na získanie viazanej živnosti pre svojich nominantov. Náplňou Lipšicovej „živnosti“ by potom, slovami Petra Pellegriniho, bolo naplnenie predvolebných politických sľubov koalície o zatváraní a likvidovaní politických oponentov.

Veď kto iný by vedel túto úlohu splniť lepšie, ako bývalý koaličný partner premiéra Matoviča? A kto už má zaručenú väčšiu podporu pri súčasnom zložení parlamentu, kde majú výraznú prevahu kresťansky orientovaní poslanci, ktorým musí Lipšic konvenovať? Jednoducho, ušili si zákon na mieru. Pre "nášho človeka".

Tomu zodpovedá aj kľúčová úloha pri výbere kandidátov, ktorú bude zohrávať ústavnoprávny výbor parlamentu, kde má koalícia väčšinu. Rovnako tak presadzovanie verejnej voľby, aby si mohli šéfovia strán, ktorí už zrejme ukuli dohodu o zvolení Lipšica, skontrolovať hlasovanie svojich ovečiek.



Márne sú vyjadrenia prezidentky, že aj v radoch prokuratúry sú schopní ľudia na tento post. Márne sú aj vyjadrenia jej materskej mimovládky Via Iuris, že novela podľa nich otvára priestor na politické zasahovanie do funkcie generálneho prokurátora zo strany poslancov.

Tí si dokonca uzurpovali právo navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora prezidentovi aj v prípade, ak svoju funkciu prestal vykonávať „riadne, čestne, nezávisle a nestranne“. Respektíve, ak nebude konať v súlade s politickým presvedčením väčšiny (rozumej koaličnej väčšiny) poslancov. A ak by Lipšic náhodou neprešiel a generálnym prokurátorom by sa stal niekto iný, môžu ho veľmi rýchlo sami poslať kade ľahšie.

„Lex Lipšic“ je tak ukážkou účelovej zmeny zákona, ktorá je nielen šitá na konkrétnu osobu, ale umožňuje poslancom manipulovať výberom, konaním a prípadne aj ukončením pôsobenia generálneho prokurátora. Toto je tá „nová politická kultúra“.

Paradoxne jediná osoba, ktorá sa postavila , je ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Aj keď otázkou ostáva, čo jej na to povedal je stranícky šéf Andrej Kiska, ktorý má napríklad vzhľadom na trestné konanie v daňovej kauze jeho bývalej firmy KTAG, eminentný záujem na tom, aby bol na miesto šéfa prokurátorov dosadený ten "správny" kandidát. Zrejme aj preto vznikla v čase, kedy ide podľa Matoviča o životy občanov, veľmi promptne táto účelová novela. A to bez ohľadu na to, že je to do oči bijúce účelové protežovanie jediného z vyvolených. Koaličníci jednoducho potrebujú, aby na generálnej prokuratúre sedel „náš človek“.