Vlády čelia tvrdým rozhodnutiam a logistickým výzvam pri obnovovaní vzdelávania detí. Niektorí vedci sa však domnievajú, že riziko je zvládnuteľné

Pre deti zo školy Kampen v Osle znamená návrat do triedy stráviť viac času v parku. Koncom apríla, Nórsko otvorilo mnohé zo svojich škôl a urobilo zo seba prvého pokusného králika v implementácii sociálneho dištancovania sa v triede, píše ft.com

Mladšie vekové skupiny v Kampene trávia iba polovicu dní v budovách školy, pričom druhá polovica trávi čas v miestnom parku, kde sa učia aj hrajú. Deti sú rozdelené do štyroch skupín, dva dni každý týždeň sedia v triede a dva dni sú buď vonku alebo doma. V piatok každý pracuje z domu.

Hanne Hauge, riaditeľka školy, pripúšťa, že musela skrátiť vyučovací deň a najať ďalších zamestnancov na zvládnutie dodatočného pracovného zaťaženia spôsobeného znížením veľkosti tried na polovicu. Tieto opatrenia však získali dôveru: takmer všetky deti sa zúčastnili. "Mnoho z nich je skutočne nadšených, že sú späť," hovorí. "V tom veku je strašné, aby ste boli odrezaní od svojich priateľov."



Kampen je v popredí jedného z najcitlivejších a najzložitejších problémov, ktorým čelia vlády v Európe a USA, pretože ako jedni z prvých, po karanténnych opatreniach zmierňujú obmedzenia v školstve.

Doteraz iba zopár štátov sa odvážilo otvoriť školy. Nórsko a Dánsko začali minulý mesiac a Francúzsko tento týždeň reštartovalo niektoré školy. Hongkong s nízkou mierou infekcie a iba štyrmi úmrtiami otvorí stredné školy len niektorým vekovým skupinám koncom tohto mesiaca. Britský premiér Boris Johnson povedal, že anglické základné školy sa začnú otvárať niekedy v júni. Hospodársky vplyv opätovného otvorenia škôl by mohol byť značný. Keď sú školy zatvorené, je pre rodičov ťažké pracovať.

I keď opätovné otvorenie škôl by mohlo pomôcť k tomu aby sa veci znova rozbehli, nie každý po tom túži. Niektorí rodičia sú znepokojení predstavou poslania svojich detí späť do školy. Učitelia sa tiež obávajú. V Británii Národná odborová únia pre vzdelávanie, najväčšia odborová organizácia pre učiteľov, označila vládne plány za „bezohľadné“ a „úplne predčasné“, pričom poukazuje na vysokú mieru infekcie koronavírusu v krajine a poukázala aj na obmedzenú testovaciu infraštruktúru. Bez zamestnancov v triedach nemôžu školy fungovať.

V USA sa politika okolo otvárania škôl stala obzvlášť spornou. Anthony Fauci, popredný vedec Bieleho domu v oblasti infekčných chorôb a člen pracovnej skupiny pre koronavírus, tento týždeň povedal výboru Senátu aby boli „radšej opatrní“ pri posielaní detí do školy. "Som veľmi opatrný ...  pretože viem, že o tejto chorobe neviem všetko," uviedol.



Prezident Donald Trump vyhlásil, že táto odpoveď je „neprijateľná“. „Mali by úplne otvoriť školy,“ povedal  a zdôraznil, že vírus „má veľmi malý dopad na mladých ľudí.“ Čo nám hovorí veda o rizikách opätovného otvorenia škôl ? Aké sú sociálne argumenty pre to aby krajiny znovu otvorili škoy, aký je najrozumnejší spôsob, ako postupovať?

Obavy z prenosu

Uzatváranie škôl je uznávanou metódou riešenia epidémie chrípky. Pretože deti majú veľa sociálnych kontaktov, majú tendenciu získavať veľké množstvo chorôb a stávajú sa „superprenášačmi“. S Covid-19 však dôkazy, aj keď zatiaľ neúplné, ukazujú iným smerom.

„Dôkazy, ktoré máme, naznačujú, že úloha detí pri prenose nie je taká ako pri chrípke,“ hovorí Alasdair Munro, členka klinického výskumu vo Fakultnej nemocnici v Southamptone. Hlavným rozdielom je, že malé deti sa nezdajú byť veľmi náchylné na chytenie koronavírusu. Štúdia z Islandu, ktorá náhodne testovala okolo 13 000 ľudí, zistila, že žiadne z 848 detí mladších ako 10 rokov, ktoré boli súčasťou štúdie, nebolo na vírus pozitívne testované.

V talianskom meste Vó, testoval 86 percent populácie a nezistil žiadne prípady u detí mladších ako 10 rokov, a to napriek celkovej miere infekcie 2,6%. Bolo to aj napriek tomu, že niekoľko detí žije s dospelými, ktorí mali pozitívne výsledky na Covid-19.



Mnoho vedcov však tieto štatistiky opatrne interpretuje. Devi Sridhar, profesorka globálneho verejného zdravia na univerzite v Edinburghu, pochybuje o tom, že vieme dosť o víruse a úlohe detí pri jeho prenose. „Ak by rola malých detí bola malá, mohlo by to byť transformačné. Ale nemusí to tak byť a toho sa bojíme.“ Najnovší výskum Úradu pre národnú štatistiku Spojeného kráľovstva založený na hláseniach komunity naznačuje, že deti môžu byť rovnako náchylné na nákazu, píše ft.com

Existujú aj otázky o tom, či vie Covid-19 na deti preniesť aj syndróm, ktorý vedie k závažným zápalom viacerých orgánov tela. Toto bolo pozorované v malom počte prípadov v Londýne a New Yorku, hoci spojenie zostáva nejasné. Dôkazy nenaznačujú, že by mladí ľudia zohrávali pri šírení choroby nadmernú úlohu. „Keď deti nevytvárajú veľkú časť infikovanej populácie, je pre nich ťažké byť superprenášačmi,“ hovorí Dr. Munro.

Toto tiež vysvetľuje, prečo niektorí vedci spochybňovali účinnosť zatvárania škôl. Posledné modelové štúdie, citované v posudku Russella Vinera, profesora na Great Ormond Street, inštitútu zdravia detí, naznačujú, že uzatvorenie škôl môže zabrániť len 2 až 4 percentám úmrtí, čo je oveľa menej ako dopad iných zásahov v sociálnom dištancovaní. „Celkovým záverom je, že uzávierky škôl nie sú najväčšími hráčmi v kontrole Covid-19,“ hovorí.

Náklady na sociálnu starostlivosť

Vedci sa môžu trápiť výhodami a nevýhodami uzatvárania škôl. Ale pedagógom sú náklady na sociálne odlúčenie študentov jasné.



„Vzdelanie trpí,“ hovorí Peter Lampl, zakladateľ a predseda charitatívnej organizácie Sutton Trust, ktorá sa snaží zlepšiť sociálnu mobilitu detí." Najhoršie sú na tom deti v domácnosti s miernym a nízkym príjmom."

Aj pomerne krátka neprítomnosti v triedach môže žiakom výrazne pohoršiť. Štúdia z roku 2013, ktorá sa zaoberala štrajkom učiteľov v Kanade, ukázala, že zatváranie škôl v dĺžke iba štyroch týždňov malo zásadný vplyv na vzdelanie žiakov. Dieťa ktoré dosahovalo priemerné výsledky sa prepadlo medzi 30 percent najhorších detí. Najväčší pokles bol zaznamenaný v matematike.

Podľa prieskumu Sutton Trust, tento problém je výraznejší u detí z menej rozvinutých prostrediach. Uvádza sa v ňom, že 23% britských žiakov sa aktívne a každý deň zúčastňuje na výučbe online. Z toho 30 percent študentov žijúci v rodinách ktoré sa nachádza v strednej príjmovej skupine sa zúčastňuje online hodín, a v menej bohatých domácnostiach toto číslo klesne na iba 16 percent.

Domáce vzdelávanie pomáha skôr tým, ktorých rodičia sú bohatší a lepšie vzdelaní. Tí, ktorí majú tituly, sa cítia istejšie v domácom doučovaní svojich detí. Domovy strednej triedy sú pravdepodobne vybavené priestorom a možnosťami pre dieťa na takúto formu štúdia.



Pre niektoré znevýhodnené deti je škola útočiskom, kde môžu zažiť usporiadané prostredie a kde sa môžu v pohode najesť. „Dôsledky zatvorenia škôl a ( dôsledky ) sociálneho a ekonomického narušenia by mohli spôsobiť, že znevýhodnené deti budú vážne zaostávať, čím by sa narušili plány vlády [Spojeného kráľovstva] na zlepšenie ( ich ) príležitostí,“ hovorí predseda think-tanku Education Policy Institute, David Laws.

Výzva pre riadenie

V nedávnom príhovore generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie, Tedros Adhanom Ghebreyesus, stanovil tri predpoklady pre opätovné otvorenie škôl. Je epidémia pod kontrolou? Dokáže sa zdravotnícky systém vyrovnať s obnovením pandémie ? Bol zavedený testovací a sledovací mechanizmus, ktorý umožňuje včasnú reakciu na akékoľvek nové ohniská?

Odborníci v oblasti verejného zdravia sa zameriavajú najmä na tretí predpoklad. Gabriel Scally, hosťujúci profesor verejného zdravotníctva na univerzite v Bristole, tvrdí, že pre rodičov a učiteľov, ktorí majú dôveru v opätovné otvorenie škôl, je nevyhnutná schopnosť rýchlo reagovať na lokálne ohniská. „Potrebujeme vedieť, kde sú ohniská, aby sme sa mohli rozhodnúť, či je otvorenie škôl rozumné, alebo či sa školy v prípade prepuknutia epidémie zavrú,“ hovorí. „Toto nie je systémm ktorý vyhovuje všetkým.“

Akonáhle sa školy otvoria vzniká aj výzva v oblasti riadenia. Sociálne dištancovanie pre 10-ročné deti je nemožné. Študenti prichádzajú do úzkeho vzájomného kontaktu s učiteľmi, ktorí potrebujú fyzicky komunikovať so žiakmi, vrátane pomoci mladším chodiť na toaletu.



Starší učitelia a tí, ktorí majú nejaký zdravotný problém, sa nebudú môcť môcť vrátiť do tried. To isté platí pre žiakov, ktorí žijú so starými alebo zraniteľnými členmi rodiny. To znamená, že sa musia prijať alternatívne ustanovenia.

Julian Drinkall, výkonný riaditeľ AET, jedného z najväčších britských akademických reťazcov, považuje personálne obsadenie za najväčšiu prekážku. „Povedzme, že v prvej vlne vezmeme späť polovicu školy a znížime aj veľkosť triedy o polovicu, potom budeme potrebovať 100 percent ďalších učiteľov,“ hovorí. "Ale iba 70 percent učiteľov sa v súčasnosti prihlásilo do škôl."

Potreba budovania dôvery medzi učiteľmi je jedným z dôvodov, prečo, napriek vládnym pokynom, veľa anglických škôl uvažuje o vydávaní osobných ochranných prostriedkov. V Osle, Hauge tvrdí, že zamestnanci si na nové systémy zvykli. "Spočiatku si boli učitelia trochu neistí, ale teraz sú na to zvyknutí," hovorí.

Prof. Viner uznáva, že opätovné otvorenie škôl skôr, ako sa vyrobí očkovacia látka, je riziko, ale považuje to za nevyhnutné. „Kľúčom je zvládanie neistoty,“ hovorí. „Každoročne v Británii pri autonehodách zomrie okolo 150 detí. Rodičia však nehovoria „nikdy nechoď do auta“. Kupujú detské sedačky a používajú bezpečnostné pásy.“

Dodáva: „Rodičia sú dobrí pri hodnotení rizika, pokiaľ vedia, na čo sa majú sústrediť.“