Komentár Valentina Katasonova (Fond strategickej  kultúry)

Absencia štatistických dôkazov ...

Ekonomická blokáda vo väčšine krajín sveta, ktorá bola prijatá  v súvislosti s tzv. pandémiou nového koronavírusu je veľkou chybou, ak nie provokáciou v celosvetovom  meradle. Pripravovala sa ale už dlhú dobu. Konečné rozhodnutie o začatí špeciálnej operácie s názvom COVID-19 sa prijalo na neverejnom zasadnutí samitu Svetového ekonomického fóra v Davose (21. - 24. januára 2020). Toto rozhodnutie oznámila o týždeň neskôr Svetová zdravotnícka organizácia.

30. januára WHO vyhlásila vznik  „núdzovej situácie v oblasti verejného  zdravia medzinárodného významu “ (Public Health Emergency of International Concern PHEIC). Vyhlásenie WHO znelo trochu divne, pretože v tom čase bol problém takmer výlučne čínsky. Mimo Číny bolo v tom čase zaznamenaných  iba 150 ochorení na COVID-19.

11. marca WHO vyhlásila „pandémiu“ koronavírusu, to znamená chorobu COVIDu-19 za globálnu hrozbu. Nebol však poskytnutý žiaden štatistický a ani iný rrlrvantný dôkaz, že čínsky problém sa zmenil na celosvetovú pandémiu.

WHO už predtým mala interné dokumenty, ktoré definovali kvantitatívne kritériá pre pandémiu, ale v polovici 20. storočia boli tieto dokumenty zrušené. Mnohí pozorovatelia si potom všimli vážne zmeny v činnosti WHO. Práve v tom čase začal  túto organizáciu do svojich rúk preberať americký miliardár a zakladateľ spoločnosti „Microsoft“  Bill Gates (

Aby bolo varovanie o pandémii presvedčivé, WHO vyhlásila,  že v blízkej budúcnosti miera úmrtnosti na vírus COVID-19 dosiahne 3,4% (v porovnaní s celkovým počtom ľudí infikovaných vírusom). Je pravda, že WHO nezmieňovala rozsah šírenia vírusu na planéte. Mnohí si však mysleli, že ak dôjde k rozšíreniu COVIDu-19 podľa obvyklých virologických zákonov, mala by sa nakaziť polovica svetovej populácie.

Nemecká kancelárka A. Merkelová sa rozhodla priliať olej do ohňa a uviedla, že v jej krajine by na koronavírus malo ochorieť 70% populácie.  Aj keby 50 percent infikovaných prežilo,  podľa prognózy WHO by na planéte malo zomrieť viac ako 130 miliónov ľudí. Tieto astronomické čísla mnohých  vystrašili. V rôznych krajinách  začali zavádzať karantény, núdzové situácie, blokovať pohyb osôb, zastavovať prácu podnikov ...

Na boj proti koronavírusu sa organizoval zber, spracovanie a oznamovanie štatistík  COVIDu-19 verejnosti : počet testov, počet infikovaných, uzdravených,   mŕtvych a iné. Ukazovatele sú uvedené v absolútnom aj relatívnom vyjadrení (percento, počítané na 100 tisíc osôb, atď.). Štatistiky sa každý deň aktualizujú.

Po celom svete existuje nespočetné množstvo centier zberu a spracovania údajov. V každej krajine ich môže byť niekoľko (podľa mesta, priemyslu, sociálnej skupiny, na celoštátnej úrovni). Z najznámejších, ktoré zbierajú informácie vo svete a poskytujú zovšeobecnené štatistiky môžeme pomenovať Centrum pre vedu a techniku ​​systémov J. Hopkinsa (USA), ďalej WHO, ako aj rôzne organizácie a informačné zdroje (Global Health Policy, Statista, Worldometers, ecdc.europa.eu, Nucleuswealth, Financial Times).

Bohužiaľ, kvalita štatistík  ďaleko zaostáva  za  požadovanou. Štatistiky z rôznych krajín nie sú príliš porovnateľné, a to ani z čisto technických dôvodov. Kvalita infekčných testov sa veľmi líši nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj v rámci jednotlivých krajín. Pozitívne výsledky testov sa často ukázali ako chybné. Boli dokonca zaznamenané prípady, keď sa ukázalo, že testy boli infikované koronavírusom.

Ešte závažnejší  problém je určovanie príčiny smrti. Je dobre známe, že v mnohých prípadoch sa koronavírus stáva iba „spúšťačom“, ktorý zhoršuje ďalšie choroby u ľudí (onkologické, kardiovaskulárne, pľúcne). Keď zomrie osoba s pozitívnym výsledkom testu na COVID-19, bez váhania sa určí v správe o príčine smrti: „koronavírus“.

Až donedávna tento problém nebol úplne metodicky spracovaný. Konečne, 16. apríla  vydala WHO dokument o ochorení na COVID-19, odporúčania pre jeho diagnostiku a identifikáciu smrti. Podľa odborníkov sú tieto dokumenty veľmi „nepresné“ a „subjektívny faktor“  silne ovplyvňuje štatistiku COVIDu-19. Odborníci správne poznamenávajú, že veľa úmrtí, z ktorých bol vyvodený záver „na koronavírus“, by sa malo považovať za smrť „s koronavírusom“. To znamená, že príčina smrti je iná a koronavírus je iba sprievodným faktorom. Takmer všetci odborníci zaznamenávajú tendenciu nadhodnocovať mieru úmrtnosti spôsobenú vírusom COVID-19.

Ochorenia spôsobené infekciou koronavírusom sú porovnateľné so stredne ťažkou alebo ťažkou chrípkou. Až 80% všetkých ľudí s pozitívnymi výsledkami testu nemá žiadne príznaky. Dokonca aj medzi 70-79-ročnými je ich asi 60%. Viac ako 95% ľudí nemá v prípade infekcie ani mierne ťažkosti.  Infekcia u  detí, dospievajúcich, mládeže a ľudí stredného veku im nezabráni v tom, aby žili, študovali a pracovali(s výnimkou tých, ktorí majú chronické a vážne choroby).

V mnohých krajinách  sú dostupné štatistické údaje o úmrtnosti na COVID-19 podľa vekových skupín. Nedávna štúdia Stanfordskej univerzity ukazuje, že v meste New York, ktoré predstavuje viac ako tretinu všetkých hlásených úmrtí na COVID-19 v Spojených štátoch,  je úmrtnosť u ľudí mladších ako 18 rokov takmer nulová. Vo vekovej skupine od 18 do 45 rokov je tento ukazovateľ 0,01% (t.j. 10 ľudí na 100 tisíc). Ale vo vekovej skupine nad 75 rokov je miera úmrtnosti 80-krát vyššia - 0,8%.

To znamená, že zomrie 800 ľudí zo100 tisíc infikovaných vírusom COVID-19. A tu sú štatistické údaje o štáte New York: 2/3 všetkých úmrtí na koronavírus v tomto štáte sú ľudia starší ako 70 rokov. Viac ako 95% je starších ako 50 rokov. Približne 90% úmrtí sa vyskytuje u ľudí, ktorí mali vážne ochorenia pred infekciou.

Priemerný vek zosnulých vo väčšine európskych krajín (vrátane Talianska) je viac ako 80 rokov a iba asi 1% zosnulých  nemalo predtým žiadne závažné ochorenie. Inými slovami,  profil úmrtnosti na COVID-19 je podobný prirodzenej úmrtnosti.

Pozornosť si zaslúži stredný vek mŕtvych s diagnózou COVID-19. Je to ukazovateľ, ktorý označuje vek mŕtvych, v súvislosti s ktorými je polovica mŕtvych staršia a druhá polovica mladšia. Stredný vek tých, ktorí zomreli na koronavírus v troch krajinách - Rakúsku, Veľkej Británii a USA - bol teda 80 rokov. V Taliansku je to 81 rokov. V Španielsku a Nemecku - 82 rokov. Vo Švajčiarsku a Francúzsku - 84 rokov. Maximálna hodnota je vo Švédsku (86 rokov!).

Vo Švédsku zomrelo na koronavírus asi 3 tisíc ľudí. Ukazuje sa, že jeden a pol tisíc  Švédov, ktorým bola diagnostikovaná COVID-19, bolo starších ako 86 rokov. Podľa ruských konceptov zomrelo vo Švédsku jeden a pol tisíc centenárov (dlhovekých). Tieto čísla sú v súlade s mnohými štúdiami, ktoré dospeli k záveru, že obeťami úmrtí sú prevažne ľudia vo veľmi pokročilom veku.

Ďalším kamienkom v mozaike úmrtnosti na  COVID-19 sú informácie o úmrtiach na túto diagnózu v domovoch dôchodcov. Takéto domovy tvoria 20 - 30% a na niektorých miestach i väčšiu časť všetkých obetí koronavírusu. Tu sú údaje za jednotlivé krajiny (počet úmrtí na COVID-19 v domovoch dôchodcov v  porovnaní s celkovým  počtu úmrtí na koronavírus, %): Austrália - 25; Kanada - 62; Dánsko - 33 Francúzsko - 51; Nemecko - 36; Maďarsko - 19; Írsko - 60; Izrael - 32; Portugalsko - 40; Singapur - 11; Švédsko (región Štokholm) - 45.

Rastúce množstvo štatistických informácií vedie k záveru, že COVID-19 je choroba veľmi starých a dlhodobo chorých  ľudí. Môžeme povedať, že COVID-19 je iba katalyzátor, ktorý dramaticky aktivuje chronické choroby, ktoré sa vyskytujú takmer u všetkých ľudí v staršom veku.

Aký z toho plynie praktický záver ?

Starší ľudia a chronicky chorí by skutočne mali byť izolovaní a mali by sa prijať potrebné preventívne opatrenia. Vysoká úmrtnosť na COVID-19 v domovoch s opatrovateľskou službou je, samozrejme, spôsobená takou prirodzenou príčinou, ako je vek obyvateľov týchto domovov. Ďalším faktorom je to, že keď sú pod jednou strechou, môžu sa navzájom  ideálne infikovať; okrem toho tí, ktorých budú  hospitalizovať sa opäť ocitnú  pod jednou strechou, kde sa budú navzájom ideálne „opeľovať“ vírusom.

Súčasná vírusová kríza vyvoláva otázku, ako vytvoriť pre ohrozené osoby v opatrovateľských domoch a nemocniciach bezpečné prístavy, a nie miesta, ktoré urýchľujú odchod ľudí na onen svet.

Pokiaľ ide o deti a mládež, podľa niektorých odborníkov bolo zatvorenie škôl a univerzít veľkou chybou. K 20. marcu 2020 zatvorilo školy a univerzity 135 štátov (členom OSN je 193 štátov). Odborníci sa zároveň domnievajú, že návšteva školy pre mladých ľudí predstavuje nulové riziko.

Podľa názoru  takmer všetkých odborníkov môžu mladí ľudia a ľudia stredného veku pokračovať v práci bez prílišného rizika pre život a zdravie. Prirodzene, pri dodržiavaní potrebných bezpečnostných opatrení (približne rovnakých ako pri závažných epidémiách chrípky).

Zastavenie hospodárstva bolo veľkou chybou. Niekto to dokonca nazýva podvratnou operáciou organizovanou WHO a silami stojacimi za ňou. Podobný názor zastáva napríklad David Alan Stockman, bývalý člen snemovne reprezentantov USA (Michiganský republikán) a riaditeľ Úradu pre správu a rozpočet v administratíve prezidenta Reagana.