Kabinet Igora Matoviča (OĽaNO) vo svojom programe avizuje, že príjme zákon o lobingu, ktorý bude kombináciou zákonnej regulácie, povinného registra lobistov a kódexu.

Poslanec koaličného klubu Sloboda a Solidarita (SaS) Ondrej Dostál hovorí, že je zvedavý, ako vláda upraví systematické lobistické aktivity tak, aby neboli zároveň zväzujúce pre fyzické osoby a organizácie, ktoré sa príležitostne vyjadrujú k tvorbe zákonov.

Opozičný poslanec Ľubomír Petrák (Smer-SD) má pochybnosti, či zákon o lobingu, s ktorým počíta vládny program, bude účinným nástrojom boja proti korupcii. Zákon o lobingu sa na pôde parlamentu už objavil viackrát. Presadiť sa ho nepodarilo Kresťanskodemokratickému hnutiu ani hnutiu Sme rodina.

Poslanec Dostál sa v minulosti zaoberal právnou úpravou lobingu. Považoval za potrebné, aby sa rozlišovalo medzi snahou ovplyvniť rozhodovanie poslancov legálne v podobe argumentov a korupciou. Často sa totiž podľa neho zamieňa legálny lobing s korupciou.



„Teraz som skôr skeptický k tomu, ako presne lobing zadefinovať. V Amerike a v niektorých západných krajinách existujú lobistické firmy, ktoré sa tejto činnosti venujú. Robia ju profesionálne, zaregistrujú sa, majú klientov a stretávajú sa so zákonodarcami. Na Slovensku je situácia trochu zložitejšia,“ priblížil Dostál.

Predpokladá, že aj na Slovensku sú lobistické firmy, ale zároveň sa mnohé organizácie a inštitúcie snažia ovplyvňovať legislatívu, ktorá sa ich týka. Ako príklad Dostál spomenul mimovládne organizácie, ktoré sa venujú práci so zdravotne postihnutými osobami.

„Keď sa mení legislatíva, ktorá upravuje podmienky ich fungovania, tak sa stretnú s poslancami alebo s ľuďmi na ministerstve. Nie som si teda istý, či by do regulácie lobingu mali patriť aj aktivity organizácií, ktoré sa raz za dva či tri roky vyjadria k právnej úprave, ktorá sa týka oblasti, v ktorej pôsobia,“ usúdil poslanec SaS.



Petrák hovorí, že keby sa súčasný právny poriadok riadne dodržiaval a vynucoval, tak je dostatok nástrojov boja proti korupcii. „Sú dostatočne vysoké trestné sadzby. Zverejňujú sa zmluvy, ktoré sú dostupné verejnosti bez akýchkoľvek obmedzení. Je verejná kontrola, majetkové priznania,“ vymenoval poslanec. Ak podľa neho pribudne ďalší účelový zákon šitý pre jednu skupinu ľudí, nemyslí si, že by výrazne pomohol.

„Hovorí sa, že najsilnejšia lobistická organizácia je Združenie miest a obcí Slovenska. Stretával som sa s jeho predstaviteľmi, rovnako aj s predstaviteľmi odborov a zamestnávateľov,“ reagoval Petrák na otázku, či bol v kontakte s lobistami. Podľa neho každej z týchto skupín vyšiel v niektorých veciach v ústrety a aj podal pozmeňujúce návrhy k zákonom.

„Ak je to všeobecne prospešný návrh, ktorý v prípade odborárov hovorí o lepších pracovných a sociálnych podmienkach zamestnancov, tak to považovať za lobing?“ spýtal sa. Za spoločensky prijateľné považuje, ak zamestnávatelia lobujú za profesného bakalára alebo za rozšírenie priestoru pre duálne vzdelávanie. „Na takéto veci by sa určite nemal vzťahovať zákon o lobingu,“ zdôraznil Petrák.



V programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča (OĽaNO) sa hovorí o prijatí zákona o lobingu, ktorý bude kombináciou zákonnej regulácie, povinného registra lobistov a kódexu. „Vláda SR takisto zavedie osobitný register pre lobistov s údajmi o tom, v ktorých veciach plánujú vykonávať lobing aj s informáciami o ich klientoch, nákladoch a odmene za činnosť lobistu,“ píše sa vo vládnom dokumente. Podľa vlády je Slovensko jednou z mála krajín EÚ, ktorá nemá legislatívu vyvažujúcu legitímne záujmy rôznych skupín a verejný záujem.

Zákon o lobingu sa viackrát objavil na pôde parlamentu. Nepodarilo sa ho presadiť Kresťanskodemokratickému hnutiu a ani hnutiu Sme rodina. O potrebe účinného zákona na reguláciu lobingu hovorila v minulom volebnom období tiež Veronika Remišová (Za ľudí).

„Vidíme, že do návrhov zákonov sa často dostávajú cez poslancov pokútnym spôsobom mimoriadne škodlivé návrhy, ktoré síce vyhovujú pár jednotlivcom, no idú proti verejnému záujmu občanov,“ napísala vlani na sociálnej sieti.