Pre ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) je veľkým poučením z mimoriadnej situácie súvisiacej s pandémiou efektívne využívanie financií. Ako ďalej uviedol v rozhovore s agentúrou SITA, mimoriadna situácia by sa mohla zúročiť napríklad aj pri obsahu vzdelávania či odmeňovaní učiteľov.

Ministerstvo v budúcnosti plánuje vytvoriť sumárny materiál, ktorý by sa v prípade podobnej situácie dal použiť. Prezident Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimír Crmoman pre agentúru SITA poznamenal, že vzťah medzi ministerstvom a zriaďovateľmi škôl by sa mal zmeniť. Dodal, že by bolo na škodu, ak by sa nazbierané materiály v budúcnosti nevyužili.

Pre ministra je veľkým poučením efektívne využívanie financií. Poukázal na to, že milióny investované do digitalizácie školstva, absolútne nefungujú. Ak by sa tieto peniaze „neroztratili“, podľa neho by nemalo školstvo problémy, ktoré momentálne zažíva. Mimoriadna situácia sa však podľa Gröhlinga môže zúročiť napríklad v poznatkoch pri tvorbe obsahu vzdelávania.

„Teraz sa nám ukazuje, ktoré predmety sú prioritné a ktoré doplnkové. Na základe tohto by sme mohli tvoriť aj do budúcna obsah vzdelávania či profilovať školy. Lebo teraz sa ukazuje, že čo rodičia alebo učitelia chcú. Takto by sa mohla začať nejaká diferenciácia škôl,“ priblížil.



Rozmýšľa taktiež o tom, či by sa skupina učiteľov, ktorí pracujú omnoho viac v rámci starostlivosti o žiakov, nemala nejako inak odmeňovať. Poznamenal, že slovenské školstvo má množstvo aktívnych učiteľov, ktorí vymýšľajú, sú proaktívni, nachádzajú nové spôsoby a odporúčajú nové techniky a dávajú iné podklady.

Za pedagógov Crmoman uviedol, že krízovú situáciu zvládli. Dodal však, že sa musí zmeniť vzťah medzi ministerstvom školstva a zriaďovateľmi. „Ministerstvo mieni, ale zriaďovateľ mení,“ poznamenal. Vysvetlil, že minister nemá kompetencie dať také nariadenie, ktoré by bolo záväzné pre zriaďovateľov.

Na prístup niektorých zriaďovateľov škôl voči učiteľom v čase mimoriadnej situácie upozornil aj Odborný zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a Štátny pedagogický ústav. Niektorí zamestnávatelia určili svojim pedagogickým či odborným zamestnancom náhradu mzdy vo výške 80 percent funkčného platu alebo menej a nariadili im nevykonávanie pracovnej činnosti pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa.



Podľa Gröhlinga stačí pozbierať všetky usmernenia, odporučenia a rozhodnutia, ktoré sa za tieto dva mesiace urobili. „Určite budeme v rámci tímu, ktorý je na ministerstve, to zhutňovať do niečoho, že ak by takáto situácia prišla, tak to potom budeme môcť ako materiál iba vytiahnuť,“ priblížil.

Crmoman podotkol, že by bolo na škodu, ak by sa celá krízová situácia následne nevyhodnotila. „Bolo by nevýhodné nevyužiť materiály, ktoré sa nazbierali. V prípade ďalšej vlny či krízovej situácie by sa tak mohli využiť dané skúsenosti,“ uviedol. Prístup by bol podľa neho promptnejší a nenastali by patové situácie.