Gesto prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá svojou prítomnosťou pri prerokovávaní Správy o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019 podporila ombudsmanku Máriu Patakyovú, hlave štátu politicky skôr poškodí. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Problémom podľa neho nie je rozhodnutie byť prítomný pri prerokovávaní správy, na to mala podľa neho prezidentka plné právo. Podľa Hrabka však išla do vopred prehratého boja. "Politicky to podľa mňa nebolo veľmi šťastné," tvrdí Hrabko.

"Parlament nesúhlasil s pani verejnou obhajkyňou práv a nevzal jej správu na vedomie. Napriek tomu, že sa tentoraz zúčastnila aj pani prezidentka. Tým pádom sa to rozhodne nedá považovať za výhru pani prezidentky, skôr prehru," dodáva. "Mala mať vopred predkomunikované, čo budú robiť poslanci, ako sa budú správať. Veď správa nebola tajná, poslanci aj prezidentka ju poznali vopred," upozornil publicista.

Poslanci Národnej rady SR vo štvrtkovom (14.5.) hlasovaní nevzali na vedomie Správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019. Proti prijatiu bolo 50 zákonodarcov, správu podporilo 34 poslancov a hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Správu okrem opozičných poslancov nepodporil celý klub hnutia Sme rodina a viacerí poslanci OĽaNO.

Otváranie škôl

O možnom otváraní materských škôl a prvého stupňa základných škôl sa podľa premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) rozhodne v pondelok (18. 5.). Ak epidemiologická situácia umožní otvorenie, dochádzka nebude povinná. Bude na rodičoch, či sa rozhodnú vrátiť dieťa do školy, alebo si ho ponechajú doma. "Ak to bude dobre nastavené, môže to vyjsť. Sú krajiny, kde už deti chodia do školy. Za dobrú myšlienku považujem najmä to, že je to na báze dobrovoľnosti," reaguje Hrabko. "Pán minister školstva Gröhling (SaS) sa podľa mňa zatiaľ správa skutočne profesionálne. Jediné, čo mi chýba, čo ale netvrdím, že to ministerstvo alebo samosprávne kraje nerobia, len o tom nemám informáciu, je anketa ohľadom záujmu rodičov. Aby sa neotváralo zbytočne veľa škôl, ak bude záujem malý," poznamenal Hrabko.

Predseda Najvyššieho súdu SR

Súdna rada v pondelok (11. 5.) po viacerých neúspešných voľbách zvolila kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR. Stal sa ním bývalý sudca Európskeho súdu pre ľudské práva Ján Šikuta. "Pani ministerka spravodlivosti Kolíková pôvodne naznačila aj scenár, podľa ktorého by ani tentoraz nemusel byť zvolený predseda NS SR a nastúpili by úplne noví kandidáti," pripomenul Hrabko. "A sudcovia si uvedomili, že ak teraz nezvolia niektorého z týchto dvoch kandidátov, pričom Ján Šikuta mal podľa môjho názoru väčšiu šancu ako Ivan Rumana, tak sa môže dostaviť kandidát, s ktorým nebudú spokojní vôbec," dodal.



Za pozitívum považuje tak fakt, že si Súdna rada splnila svoju úlohu a konečne zvolila predsedu NS SR, ako aj kompetentnosť zvoleného kandidáta. Hrabko predpokladá, že prezidentka Jána Šikutu do funkcie vymenuje. "Ale ak by s tým mala problém, jej dôvody sa dozvieme. Lebo ani prezidentka nesmie konať svojvoľne," dodal.

Nový predseda NS SR podľa Hrabka môže urobiť poriadok na samotnom súde, nie je však realistické očakávať, že by zásadne zmenil situáciu v justícii ako takej. "To je vecou Súdnej rady a prípadne parlamentu. Kompetencie predsedu NS SR sú jasne dané," poznamenal Hrabko.

Rezignácia Mojmíra Mamojku

Na margo rozhodnutia Mojmíra Mamojku rezignovať na post ústavného sudcu, Hrabko poznamenal, že ním ušetril Ústavný súd SR od pravdepodobne prvého disciplinárneho konania voči svojmu sudcovi v histórii. "Má už svoj vek, nepotrebuje byť predmetom záujmu verejnosti a hromozvodom. Jeho odstúpenie bol dobrý krok, lebo Ústavný súd SR ako inštitúcia ostal čistý," poznamenal Hrabko.



Mamojkovi sa kládla za vinu konverzácia z telefónu obžalovaného podnikateľa Mariana K., podľa ktorého sa snažil vybaviť si s ústavným sudcom stretnutie. Na margo argumentu Roberta Fica, že po Mamojkovi by sa mali vzdať funkcií tí členovia vlády, ktorí sa obžalovaným podnikateľom preukázateľne stretli, Hrabko povedal, že nie je veľmi relevantný. "Pán Mamojka uviedol, že odstúpil zo zdravotných dôvodov, tak to berme na vedomie. Hoci všetci vieme, že to tak nebolo. Toto je naozaj iba výkrik Roberta Fica, mohli by sme menovať množstvo ľudí z jeho strany, ktorí s Marianom K. udržiavali kontakty," pripomenul Hrabko.

Nové ministerstvo

Na Slovensku sa zriadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Vznikne transformáciou súčasného Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII), ktorý vedie Veronika Remišová (Za ľudí).

"Tak znela dohoda koalície, keď sa vytvárala. Či to bude lepšie alebo horšie, budeme vedieť posúdiť povedzme po jednom roku fungovania. Musíme im nechať čas na rozbehnutie. Koniec - koncov, nie je to jediná nová inštitúcia, ktorá má vzniknúť. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí viac ako o desiatke nových úradov," reagoval Hrabko.