Verejné deklarovanie spolupráce strán PS, Spolu a KDH nebolo pred voľbami prijaté pozitívne a mentálne nastavenie verejnosti sa odvtedy veľmi nezmenilo, myslí si politologička.

V Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) v súčasnosti neuvažujú o spájaní so stranami Spolu – občianska demokracia (Spolu) a Progresívne Slovensko (PS). Pre agentúru SITA to uviedol hovorca hnutia Stano Župa. KDH a strany PS a Spolu, ktoré vo februárových parlamentných voľbách kandidovali ako koalícia, uzavreli minulý rok takzvaný pakt o neútočení. Prostredníctvom tohto dokumentu sa dohodli na vzájomnom neútočení v predvolebnej kampani a zakotvili do nej aj mechanizmus zmierovacieho konania.

K dohode sa následne pridali aj strany Za ľudí a Sloboda a Solidarita (SaS). Politologička Renáta Dulinová Bzdilová pre agentúru SITA zhodnotila, že verejné deklarovanie spolupráce strán PS, Spolu a KDH nebolo prijaté pozitívne a mentálne nastavenie verejnosti sa odvtedy veľmi nezmenilo. „KDH nemalo so stranami PS a Spolu predvolebnú koalíciu a ani v súčasnosti neuvažujeme nad spájaním sa s týmito stranami do koalície,“ ozrejmil Župa.



Politologička z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáta Dulinová Bzdilová zdôraznila, že verejné deklarovanie spolupráce strán PS, Spolu a KDH pred voľbami nebolo prijaté pozitívne. Išlo podľa nej o spojenie liberálov a konzervatívcov, čo v programovej línii vyzeralo ako spojenie nespojiteľného. A to aj napriek tomu, že našli mnoho spoločných prienikov v oblastiach ako zdravotníctvo, boj proti korupcii či efektívne súdnictvo.

„Nemyslím si, že mentálne nastavenie verejnosti sa odvtedy veľmi zmenilo a že takéto liberálno-konzervatívne spájania budú v dohľadnej dobe prijímané pozitívne. Parlamentné voľby sú ešte ďaleko. Tieto strany sa musia pokúsiť na politickej scéne zastabilizovať, vybrať si dobré vedenie, zhodnotiť úspešné a neúspešné kroky a dobre nastaviť svoju stratégiu a taktiku,” myslí si politologička.

KDH získalo vo voľbách do Národnej rady SR z 29. februára 4,65 percenta hlasov voličov, a teda v druhých voľbách po sebe sa mu nepodarilo dostať do parlamentu. Na účasť v ňom je potrebné prekročiť päťpercentnú hranicu.



Po voľbách z funkcie odstúpil vtedajší predseda KDH Alojz Hlina. Vo vnútri strany sa však medzičasom objavili hlasy, že by sa o post lídra kresťanských demokratov mohol opätovne uchádzať. Samotný Hlina sa k tejto veci zatiaľ definitívne nevyjadril. „Je otázne, či ho aj členky a členovia KDH v prípade jeho opätovnej kandidatúry podporia. Vo vyspelých demokraciách je zvykom, že v prípade volebného neúspechu politickej strany prenechá líder vedenie iným,” vysvetlila politologička.

Hnutie má o svojom novom predsedovi rozhodnúť na sneme, ktorého konkrétny dátum nie je stanovený. „Počkáme si na vývoj opatrení spojených s koronavírusom. Vzhľadom na to, že KDH je budované zdola, tak pred snemom sa musí konať 79 okresných snemov, na ktorých sa budú voliť delegáti na celoslovenský snem,“ uviedol hovorca KDH. Zároveň potvrdil, že okrem Milana Majerského (člen KDH a predseda Prešovského samosprávneho kraja, pozn. SITA) neevidujú záujem iného kandidáta na post predsedu KDH. „Kandidovať môže každý člen a svoju kandidatúru môže ohlásiť aj priamo na sneme,“ dodal Župa.

V KDH už podľa Dulinovej Bzdilovej viackrát nastala situácia, že tesne pred predsedníckymi voľbami vstúpil do strany človek, ktorý sa následne uchádzal o post predsedu. „Naposledy to bol Richard Vašečka (člen Kresťanskej únie a poslanec NR SR za hnutie OĽaNO, pozn. SITA), ktorý bol neúspešný a nedokázal poraziť Alojza Hlinu. Nedá sa teda vylúčiť, že aj na najbližšom sneme KDH budeme svedkami takýchto prekvapení z pohľadu kandidátov uchádzajúcich sa o líderstvo v hnutí,” uzavrela politologička.