Ako sa Hayek snažil vystríhať pred jazdou po „ceste do otroctva“

V čase hospodárskych kríz vždy vyvstane otázka úlohy štátu v boji proti vznikajúcim problémom a miera štátnych zásahov do ekonomiky v celom. V tomto spore sa priaznivci a odporcovia aktívnej štátnej politiky vo veľkej miere opierajú o myšlienky dvoch najväčších ekonómov 20. storočia – Johna Maynarda Keynesa a Friedricha von Hayeka. Keynes poukázal na to, že aktívne štátne zásahy do ekonomiky môžu zohrať pozitívnu úlohu, najmä v čase krízy, von Hayek naopak poukázal na nebezpečenstvá takejto politiky. Práve posledne menovaného možno považovať za hlavného klasika ekonomického liberalizmu.

Hayek sa sústredil najmä na dlhodobé následky krízy. Tak ako lieky, predpísané v akútnej fáze ochorenia môžu mať v budúcnosti veľmi negatívne vedľajšie účinky, tak aj ekonomické opatrenia, ktoré pomáhajú bojovať s krízou, môžu byť škodlivé, ak sú dlhodobé. Príkladom môže byť oslabenie monetárnej politiky a zníženie úrokových sadzieb. Tieto opatrenia môžu byť v čase krízy veľmi účinné, ale pokúšať sa pomocou nich zvýšiť mieru dlhodobého rastu je nebezpečné. Hayek poznamenal, že takáto politika vedie ku koncu krízy k rastu inflácie, že umelo znížené úrokové sadzby spôsobujú skreslenia na kapitálovom trhu a bubliny na trhu aktív.



Vo svojej knihe „Čistá teória kapitálu“ Hayek tvrdil, že hospodárske krízy sú do značnej miery dôsledkom umelých ekonomických boomov vyvolaných množstvom až príliš lacných peňazí. Tento záver Friedricha von Hayeka by si mal pamätať každý, kto odporúča použiť monetárnu politiku na zrýchlenie tempa ekonomického rastu v Rusku. Manipulácia úrokovými sadzbami je samozrejme dôležitý prvok protikrízového programu, ale z hľadiska dlhodobého rastu nie je účinným nástrojom, kľúčovú úlohu zohráva predovšetkým stabilná inflácia.

Dôležitým rozdielom medzi Hayekovým prístupom bolo aj to, že poukázal na nebezpečenstvo analýzy ekonomiky len z hľadiska všeobecného dopytu a všeobecnej ponuky. Ekonomika nepozostáva z  rovnakých „reprezentatívnych agentov“, ale z veľkého počtu ľudí s rôznymi preferenciami a schopnosťami. Ignorovanie tejto rozmanitosti je spojené s mimoriadne nepríjemnými dôsledkami, pretože to môže viesť k tomu, že sa štátna pomoc nedostane do rúk tých ľudí a podnikov, ktorí ju najviac potrebujú, a vládne programy zdeformujú stimuly jednotlivých účastníkov trhu. Liek môže byť vo výsledku horší než choroba a zásahy štátu môžu ekonomike spôsobiť viac škody než úžitku.

Hayek ako jeden z prvých poukázal na dôležitosť informácií a ich úlohu v hospodárskom rozvoji. Vo svojej knihe „Využitie vedomostí v spoločnosti“ napísal, že informáciu o tom, ktoré výrobky a služby obyvateľstvo potrebuje, nemožno zhromažďovať centralizovaným spôsobom - ​​a to je jeden z hlavných argumentov proti plánovanému systému riadenia ekonomiky. Takáto informácia je distribuovaná medzi všetkých aktérov zapojených do hospodárskej činnosti a iba voľné trhy sú inštitúciou, ktorá umožňuje v plnej miere zhromažďovať túto informáciu vďaka voľnej interakcii všetkých účastníkov.



Akékoľvek pokusy štátu centrálne určovať, ktoré konkrétne odvetvia by sa mali rozvíjať, aké výrobky by sa mali vyrábať a aké služby sa majú obyvateľstvu poskytovať, sú odsúdené na neúspech, pretože úradníci nerozumejú tomu, čo presne ľudia potrebujú. Toto varovanie od  Hayeka by si mali pamätať všetci tí, ktorí sa zasadzujú za dereistické riadenie hospodárstva, v ktorom štát definuje národných šampiónov a sektory, ktoré by sa mali stať lokomotívami rastu. V skutočnosti ani úradníci, ani ekonómovia nevedia, ktoré konkrétne odvetvia a ktoré konkrétne spoločnosti budú v budúcnosti rásť najrýchlejšie a ktoré služby a produkty budú medzi obyvateľstvom žiadané. Technológie a preferencie ľudí sa menia príliš rýchlo na to, aby ich mohli akýkoľvek štátni kontrolóri odsledovať. Nakoniec len voľné trhy umožnia agregovať všetku informáciu ako od výrobcov, tak aj od spotrebiteľov a dajú signály, aké tovary a služby sú najžiadanejšie a čo sa má vyrábať.

Asi najvplyvnejšou prácou Friedricha von Hayeka bola jeho kniha „Cesta do otroctva“, ktorá poukazuje na nebezpečenstvo zväčšenia úlohy štátu. Zápal pre takúto politiku v USA a Európe počas Veľkej hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny (za ktorú bojoval, najmä, Keynes), vnímal Hayek ako veľmi veľkú hrozbu pre efektívne fungovanie ekonomiky, tak aj pre základné ľudské slobody. Hayek absolútne správne poznamenal, že kontrola nad hospodárskou sférou zo strany štátu je viac, než kontrola nad jedným z aspektov ľudského života. V skutočnosti je to úplná kontrola nad ľudským životom, pretože v modernej spoločnosti je práve hospodárska nezávislosť prostriedkom na dosiahnutie všetkých ostatných cieľov. Práve preto Hayek videl v takejto kontrole stelesnenie totalitarizmu.



Hayek taktiež významne prispel k rozvoju politológie. Vo veľkej miere sa vďaka jeho práci „Ústava slobody“ pri diskusii o zákonnosti začal používať termín „právny štát” (rule of law). Táto koncepcia zdôrazňuje skutočnosť, že nie všetky zákony prijaté štátom možno považovať za legitímne. Existuje základná koncepcia spravodlivosti, ktorú musia spĺňať všetky zákony prijaté v krajine, aby sa existujúci politický a legislatívny systém mohol považovať za systém, ktorý spĺňa kritériá právneho štátu. Naši poslanci, žiaľ, občas na toto obmedzenie zabudnú a myslia si, že akýkoľvek zákon, ktorý prijmú v rekordnom čase sa okamžite stane legitímnym obmedzením, ktoré bude spoločnosť rešpektovať.

Mnohé z myšlienkok Hayeka boli príliš radikálne a nenašli reálne uplatnenie v živote. Napríklad myšlienka upustenia od štátneho monopolu vydávania peňazí tak aj zostala hypotetickou konštrukciou, ktorú nepodporili ani ďalší ekonómovia, o to viac vlády. Ale v histórii zostane Friedrich von Hayek jedným z najväčších mysliteľov dvadsiateho storočia a jeden z najjasnejších stúpencov liberalizmu. Jeho polemika s Keynesom je aktuálna aj v týchto dňoch. Navyše, ako to obvykle býva v prípade sporu medzi dvoma veľkými mysliteľmi, pravdu mali obaja, poukazovali na možné výhody a nevýhody zásahu štátu do ekonomiky. Iba akceptovaním úvah ako Keynesa, tak aj von Hayeka nájdeme tú správnu rovnováhu, ktorá umožní štátu zohrávať v čase krízy úlohu záchranného lekára bez ohrozenia dlhodobého hospodárskeho rastu.