Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Šok z 11. marca bol silnejší ako šok z 11. septembra

Pokojný život na planéte sa skončil pred dvoma mesiacmi, 11. marca 2020, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že epidémia koronavírusu, ktorá sa pôvodne zaznamenala v Číne, dosiahla celosvetový rozsah. Teraz už nejde o epidémiu, ale o pandémiu a to znamená globálnu hrozbu, ktorá si vyžaduje núdzové opatrenia na úrovni jednotlivých štátov, ako aj na medzinárodnej úrovni.

Šok z 11. marca bol ešte silnejší ako šok z 11. septembra (zničenie veží Svetového obchodného centra v New Yorku v roku 2001, po ktorom Washington zorganizoval „globálnu vojnu proti terorizmu“). S cieľom zabezpečiť, aby nikto nepochyboval o tom, že pandémia zasiahla celý svet, zverejnila WHO odhad očakávanej úmrtnosti na koronavírusy. Oznámila, že 3,4% všetkých infikovaných na COVID-19 bude odsúdených na smrť.

Viacerí sa pokúsili vypočítať počet očakávaných úmrtí spôsobených vírusom. Vychádzali z toho, že infikovať by sa mala približne polovica svetovej populácie. Dnes žije na planéte 7,8 miliardy ľudí, preto by sa malo nakaziť približne 3,9 miliardy ľudí. A ak použijeme mieru úmrtnosti, ktorú oznámila WHO, v dôsledku pandémie by malo odísť na druhý svet 132,6 milióna ľudí.  Je to horšie ako pandémia španielskej chrípky spred vyše storočia, ktorá podľa rôznych odhadov zabila od 50 do 100 miliónov ľudí.



Dovoľte mi tiež pripomenúť, že celková strata na životoch v druhej svetovej vojne (berúc do úvahy aj civilné obyvateľstvo) dosiahla asi 70 miliónov ľudí. Za šesť rokov vojny. A potom WHO náhle vyhlási, že za krátke obdobie (niekoľko mesiacov) môže vo svete zomrieť takmer dvakrát viac ľudí ako za všetky roky druhej svetovej vojny.

Je sa čoho obávať!

Strach veľmi rýchlo ovládol celú planétu: aj hlavy mnohých štátov aj obyčajných ľudí, ktorí sa vo virológii nevyznajú.

Dnes uplynuli dva mesiace od zverejnenia desivých správ WHO. Jedným z dôležitých opatrení na boj proti pandémii COVID-19 je vytvorenie lekárskej štatistiky, ktorá by umožnila monitorovať dynamiku šírenia infekcie a účinnosť opatrení v boji proti nej. Predovšetkým, v krajinách, kde sa miera infekcie stala veľmi zreteľnou. Niektoré štatistické zisťovania sú uvedené v zaujímavej súhrnnej tabuľke, ktorá sa nachádza v nasledujúcom odkaze.

K dnešnému dňu odráža údaje o 53 štúdiách v rôznych krajinách a miestach planéty. Obraz je veľmi farebný, rozsah výskumu je veľmi odlišný. Od krajín (napríklad Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Holandsko, Česká republika, Slovinsko, Island atď.)  cez  regióny jednotlivých krajín (napríklad Idaho a New York v USA, provincia Gilan v Iráne) až po jednotlivé mestá (New York, Moskva, Helsinki, Štokholm, Miami, Ženeva atď.).



Existujú aj dôkladnejšie štúdie, ktoré zahrňujú jednotlivé sociálne skupiny. Napríklad skupiny ako mestské obyvateľstvo (v Taliansku, v štáte Colorado v USA), zdravotnícki pracovníci v Londýne (aj v iných mestách a v iných krajinách), darcovia krvi v Dánsku, väzni vo väzeniach v Ohiu (USA), tehotné ženy v New Yorku a vo Švédsku , repatrianti z viacerých krajín, bezdomovci z Bostonu, vysokoškolskí študenti zo severného Francúzska atď. Je pozoruhodné, že súhrnná tabuľka neobsahuje niektoré krajiny, kde, ako vieme, je problém s koronavírusom vážny. Hlavne, neexistujú žiadne údaje o Číne.

V tabuľke sú uvedené údaje o týchto ukazovateľoch:
1) rozsah prieskumu (počet testovaných ľudí v závislosti od celkovému počtu ľudí v sledovanej komunite, %);
2) počet zistených infikovaných v závislosti od počtu testovaných (%);
3) počet úmrtí na koronavírus v závislosti od počtu infikovaných (%).

Miera pokrytia je veľmi odlišná. Jedna z najnižších je v Českej republike - 5%. Podľa iných  prieskumov je veľmi vysoká. Napríklad v meste Kobe (Japonsko) je 627%: u študentov vysokých škôl v severnom Francúzsku je 582%; v provincii Gilan je 543%. Indikátory vyššie ako 100% znamenajú, že sa testy opakovali u tých istých ľudí.



Druhý ukazovateľ sa tiež veľmi líši. Minimálne percento infikovaných jedincov zistených počas testovania bolo zaznamenané v prieskume v Českej republike -  0,4%. Najvyšší je spomedzi väzňov v Idahu - 73%. Na úrovni štátov je lídrom Taliansko - 67% (medzi mestskými obyvateľmi Talianska - 70%). Na úrovni miest vyniká New York - 13,9%. Mimochodom, v Moskve je to 10,0%.

Najviac nás zaujíma najmä tretí ukazovateľ, ktorý sa v anglických zdrojoch nazýva pomer úmrtnosti na infekcie (infection fatality ratio IFR). Podľa niektorých prieskumov je hodnota tohto ukazovateľa nulová. Je to napríklad mestská populácia v Colorade; vysokoškolskí študenti v severnom Francúzsku; Gibraltár.

Najvyššia hodnota bola zaznamenaná v prieskume väzňov vo väzeniach v Ohiu - 1,44%. Ďalší rekordéri v zmysle IFR (%): mestské obyvateľstvo v Taliansku - 1,00; Holandsko - 0,67; Česká republika - 0,59; Nemecko - 0,36. Na úrovni miest bol držiteľom rekordu New York - 0,77. Nepriaznivá situácia je aj v európskych mestách. Napríklad v Ženeve je to 0,40%.

Takže dokonca aj vo väzeniach v Ohiu bola rekordná miera úmrtnosti na COVID-19 takmer dva a pol krát nižšia, ako pre ľudstvo predpovedala v marci WHO. Autori kontingenčnej tabuľky COVID-19 počítajú vážený priemer IFR pre všetky štatistické zisťovania. V apríli to bolo mierne nad 0,20%. Vzhľadom na najnovšie údaje sa ukázalo, že to bolo 0,28%. V porovnaní s aprílom mierne vzrástol, ale nedošlo k žiadnemu kvalitatívnemu skoku. Je ľahké vypočítať, že súčasná hodnota ukazovateľa úmrtí na koronavírus  je vo vzťahu k počtu infikovaných ľudí (IFR)  viac ako 12-krát nižšia ako hodnota, s ktorou pred dvoma mesiacmi strašila WHO!

Strach ako nástroj vlády

Ak chcete podrobnejšie porozumieť štatistikám koronavírusu, môžete navyše použiť zaujímavý informačný zdroj The Preprint Server for Health Sciences. Na tejto stránke je zverejnených niekoľko nedávnych údajov. Nová štúdia protilátok u darcov krvi v Dánsku ukázala veľmi nízku mieru úmrtnosti na COVID-19 (IFR) - 0,08% u ľudí mladších ako 70 rokov. Hlavnými obeťami koronavírusu sú ľudia v úctyhodnom veku. Nová štúdia protilátok v Iráne, jednej z prvých a najviac postihnutých krajín COVIDom-19, tiež ukázala veľmi nízku úmrtnosť - od 0,08% do 0,12%. Uvedené čísla sú neporovnateľne nízke v porovnaní s desivými údajmi o úmrtnosti vypustenými z „útrob“ WHO pred dvoma mesiacmi.



Čo si myslia o úmrtnosti profesionálni lekári? Nemecký virológ Hendrik Streeck 5. mája vyhlásil, že horná miera úmrtnosti na COVID-19 je 0,36%;   je však pravdepodobnejšie, že úmrtnosť je v rozmedzí 0,24 až 0,26% alebo dokonca nižšia. Nemecký vedec zároveň dodal, že takmer všetky smrteľné prípady sa vyskytujú u starých ľudí. Priemerný vek mŕtvych s pozitívnym výsledkom testu bol podľa neho približne 81 rokov.



Nemecký epidemiológ Dr Knut Wittkowski koncom apríla  v rozhovore uviedol, že úmrtnosť na COVID-19 je porovnateľná s chrípkou a vrchol dosiahla vo väčšine krajín ešte pred zavedením karantény. Blokovanie celej spoločnosti bolo „katastrofickým rozhodnutím“ bez akýchkoľvek výhod, a spôsobilo obrovské škody.

https://youtu.be/k0Q4naYOYDw

Hlavný švajčiarsky špecialista na infekčné choroby Dr. Pietro Vernazza v rozhovore v polovici apríla vysvetlil, že choroba COVID-19 má „ u veľkej väčšiny ľudí ľahký priebeh“. „Počítanie infikovaných ľudí a výzva na ďalšie testy“ nepomáhajú. Navyše väčšina ľudí zahrnutých do štatistík zomrela nielen na COVID-19.

Tu sú údaje za Spojené kráľovstvo zo začiatku mája. Celková úmrtnosť na všetky príčiny vo Veľkej Británii je teraz na úrovni piatich najsilnejších vĺn chrípky za posledných 25 rokov. Denná úmrtnosť v nemocniciach dosiahla vrchol 8. apríla.

WHO nemá žiadnu zodpovednosť za svoje chybné rozhodnutia

Nedávno štatistika úmrtnosti v USA prestala vydeľovať COVID-19 na samostatné miesto. Úradníci verejného zdravotníctva si zjavne uvedomili, že určenie presných príčin úmrtia nie je ľahká úloha. Aby sa manipulácia so štatistickými údajmi minimalizovala, Americké centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) teraz zostavujú štatistiku o celkovej miere úmrtnosti na pneumóniu, chrípku a COVID-19 (deaths attributed to pneumonia, infuenza and COVID-19, PIC - úmrtia pripisované pneumónii, chrípke a COVIDu-19, PIC).

Podiel úmrtí v skupine chorôb PIC zaznamenaných od 26. apríla do 2. mája na celkovom počte úmrtí bol v tomto období 10,6%. V predchádzajúcom týždni to však bolo 21,0%. V súčasnosti je miera úmrtnosti zo skupiny PIC chorôb blízka svojej obvyklej hodnote z predchádzajúcich rokov.



Stanfordský profesor Scott Atlas, ktorý pravidelne vystupuje v médiách uvádza, že COVID-19 je svojou závažnosťou porovnateľný s chrípkou a že „absolútne nie je dôvod“ na hromadné testovanie obyvateľstva, ktoré má zmysel iba v nemocniciach a domovoch  dôchodcov.

Profesor Atlas koncom apríla napísal článok s názvom „Tu sú údaje - zastavte paniku a prestaňte s úplnou izoláciou“ (The data is in – stop the panic and end the total isolation). Článok poskytuje presvedčivé fakty a štatistiky, ktoré dokazujú, že neexistuje žiadna pandémia. V najlepšom prípade je úmrtnosť na COVID-19 v rozmedzí od 0,1 do 0,2%, čo je absolútne neporovnateľné s údajmi WHO.

Scott Atlas využíva  na porovnanie údaje z New Yorku, ktoré v Spojených štátoch predstavujú jednu tretinu všetkých registrovaných úmrtí na COVID-19.  Vo vekovej skupine obyvateľov New Yorku do 18 rokov je úmrtnosť na COVID-19 nulová. V skupine od 18 do 45 rokov je miera úmrtnosti 0,01%, alebo 10 ľudí na 100 tisíc. Vo vekovej skupine nad 75 rokov je úmrtnosť 80-krát vyššia, t.j. 800 ľudí na 100 tisíc.

Americké úrady namiesto toho, aby sa zameriavali na prácu so staršou generáciou obyvateľstva, ktorá je rizikovou skupinou, zablokovali život celej populácie vrátane jej práceschopnej časti.

Čestný profesor mikrobiológie, Thajčan Sucharit Bhakdi,  ktorý po väčšinu svojho života pracuje v nemeckom systéme zdravotnej starostlivosti, pravidelne vystupuje v rôznych médiách a pomerne tvrdo a dôsledne kritizuje súčasnú politiku nemeckej vlády v boji proti COVIDu-19. Tvrdí, že vírusová kríza bola zorganizovaná politikmi a s vírusom má málo spoločného, zatiaľ čo vakcína proti koronavírusu je „zbytočná a nebezpečná“, tak ako to bolo v prípade prasacej chrípky.

Na túto tému profesor mikrobiológ napísal otvorený list kancelárke Angele Merkelovej. V jednom zo svojich video vystúpení upozornil na deštruktívnu úlohu WHO a zdôraznil, že WHO „nikdy nebola zodpovedná za svoje nesprávne rozhodnutia“.