Americký prezident Donald Trump vyzval Federálny rezervný systém (FED), aby začal používať záporné úrokové sadzby. Svoju výzvu zverejnil 12. mája na  Twitteri : „Zatiaľ čo iné krajiny ťažia zo záporných úrokových sadzieb, USA by tiež mali prijať tento „darček“. Veľké čísla!“ - napísal Trump.

Nie je to prvýkrát, čo americký prezident verejne prezentoval takúto výzvu americkej centrálnej banke. „Vždy musíme platiť menej úrokov ako ostatní!“ - Napísal v septembri minulého roka s odkazom na záporné sadzby, ktoré sa zavádzajú v Európe a Ázii. A v októbri minulého roka Trump na svojom Twitteri napísal: „Federálny rezervný systém sa vyhýba svojim povinnostiam, ak neznižuje úrokovú sadzbu a v ideálnom prípade nezavedie aj motivačné opatrenia. Pozrite sa na našich konkurentov z celého sveta. Nemecko a ďalší dostávajú peniaze za svoje pôžičky. FED zvýšil sadzbu príliš rýchlo a znížil ju príliš pomaly.“

Trump priamo nepovedal, že požaduje od FEDu zápornú sadzbu, ale naznačil to a uviedol ako príklad Nemecko. Nemecká štátna pokladnica vydáva dlhopisy so záporným úročením; to znamená, že nielen dodáva peniaze na trh, ale kupujúci týchto cenných papierov za ne ešte zaplatia navyše. Trump taktiež vyjadril želanie zvýšiť vládny dlh USA a získať ďalšie zdroje peňazí do štátnej pokladnice. Preto potrebuje negatívne kľúčové sadzby FEDu.

Dovoľte mi pripomenúť, že v roku 2008, na vrchole finančnej a hospodárskej krízy, FED znížil svoju kľúčovú sadzbu na 0,0 - 0,25%. Na tejto úrovni ostala až do decembra 2015. Nasledovalo niekoľko zvýšení a kľúčová sadzba postupne dosiahla úroveň 2,25 - 2,50%.



Od vstupu do Bieleho domu sa Trump snaží znižovať kľúčové sadzby. Na konci júla minulého roka sa sadzba znížila o 0,25 percentuálneho bodu (25 bázických bodov). V septembri došlo k ďalšiemu poklesu a miera sa zvýšila na 1,75 - 2,0%. Trump neustále tlačil predsedu rady guvernérov Federálneho rezervného systému USA a požadoval od nich kľúčové rozhodnutia radikálnejším tempom.

Raz dokonca v hneve vyhlásil, že Federálny rezervný systém predstavuje pre Ameriku väčšiu hrozbu ako Čína. S nástupom vírusovej hospodárskej krízy sa však začali prudké rozpory medzi prezidentom USA a americkou centrálnou bankou akosi strácať. Vedúci predstavitelia FEDu si uvedomili závažnosť hrozieb, ktoré táto kríza predstavuje, a začali konať rozhodnejšie.

Po prvé , zapli tlačiareň (obnovenie „kvantitatívnych zmiernení“, ale najmä vo veľkom meradle).

Po druhé , rýchlo znížili kľúčovú úrokovú sadzbu na úroveň blízku nule. V marci Federálny rezervný systém zorganizoval dve mimoriadne stretnutia o kľúčovej úrokovej sadzbe, čím ich napokon znížil o štyri štandardné kroky. Opäť sa dostala na rovinu 0,0-0,25% (úroveň, na ktorej bola v rokoch 2008 - 2015).

Trump a ďalší priaznivci ďalšieho znižovania kľúčovej sadzby, t.j. prechod do negatívnej zóny v záporných číslach, sa riadia nasledujúcimi úvahami.



Prvý z nich. Spoločnosti v skutočnom sektore budú mať k dispozícii peniaze a zmiernia hospodársky pokles krízy spôsobený šírením vírusových infekcií.

Druhý. Nízka kľúčová sadzba pomôže znížiť výmenný kurz dolára, čo zvýši medzinárodnú konkurencie-schopnosť amerického hospodárstva.

Tretí. Americká vláda sa pustila do rýchleho zvyšovania verejného dlhu .

Zníženie základnej sadzby pomôže znížiť úrokové sadzby štátnych dlhopisov USA, prostredníctvom ktorých ministerstvo financií USA uzatvára diery vo federálnom rozpočte. Existuje ale riziko zvýšenia rozpočtových výdavkov na obsluhu verejného dlhu. Aby sa toto riziko eliminovalo, musí sa znížiť kľúčová úroková sadzba. Vo všeobecnosti by bolo ideálne, keby úrokové sadzby štátnych dlhopisov boli negatívne, potom by verejný dlh nevytváral americké výdavky, ale príjem do amerického rozpočtu!

Trump je pripravený zapojiť sa do konkurencie s ostatnými krajinami, pokiaľ ide o zníženie základnej sadzby. Federálnej rezervnej banke sa takmer podarilo dobehnúť Európsku centrálnu banku, ktorá začiatkom roka 2016 znížila kľúčovú sadzbu na nulu a pri tejto hodnote ju drží už viac ako štyri roky.



Kľúčové sadzby väčšiny centrálnych bánk krajín zo skupiny „zlatých miliárd“ sa dnes pohybujú v rozpätí 0,0 - 0,25%: Bank of Sweden - 0,0; Dánska národná banka - 0,05; Bank of England - 0,10; Bank of Canada - 0,25; Reserve Bank of Australia - 0,25; Rezervná banka Nového Zélandu - 0,25. Zároveň Fed zaostáva, napríklad aj za Japonskou bankou, ktorej kľúčová sadzba je mínus 0,10%, a Národná banka Švajčiarska, ktorá má najrekordnejšiu a najnižšiu mieru, mínus 0,75%.

Malo by sa však pamätať na to, že nevýhody záporných mier môžu prevážiť vyššie uvedené výhody. Existuje niekoľko negatívnych dôsledkov, uvediem len dva z tých najdôležitejších.

Po prvé, Prípadné ďalšie zníženie úrokových sadzieb na americké štátne dlhopisy a ich prechod do zápornej zóny môže viesť k zníženiu dopytu po amerických cenných papieroch na svetovom finančnom trhu. A to až do úplnej straty záujmu o tento finančný nástroj zo strany tradičných kupujúcich takýchto cenných papierov, teda centrálnych bánk iných krajín, amerických a zahraničných inštitucionálnych investorov (penzijné fondy, poisťovacie spoločnosti, investičné fondy). A potom sa Americká centrálna banka stane jediným nákupcom štátnych dlhopisov.

Už dnes však Federálny rezervný systém kúpil viac ako 90 percent najnovších emisií štátnych dlhopisov. Zrodil sa začarovaný bludný kruh „FED - Národná pokladnica“, v ktorom sa budú tlačiť doláre a štátne dlhopisy.



Druhý. Ďalšie zníženie kľúčového kurzu FEDu môže viesť k oslabeniu výmenného kurzu dolára. Ak je oslabenie silné, dolár môže výrazne stratiť svoju dominanciu a rýchlo začať strácať pozíciu svetovej meny. Amerika stratí štatút veľmoci, ktorá sa od konca druhej svetovej vojny podporuje na dvoch pilieroch - dolárovej a vojenskej.

PS: Vstup amerického dolára do inflačnej špirály je možný zaj  iných dôvodov. Trump hrozí zrušením portfólia cenných papierov americkej štátnej pokladnice v súvahe Čínskej ľudovej banky.

Hodnota týchto cenných papierov je 1,1 bilióna dolárov. Trump tvrdí, že Washington to urobí, ak Čína nenájde iné spôsoby, ako odškodniť Ameriku „za škody spôsobené šírením koronavírusu v Spojených štátoch“.

Centrálne banky iných krajín (nielen Číny) sú v napätí, uvedomujúc si, že Trump by skutočne mohol odmietnuť splniť dlhové záväzky zo štátnych dlhopisov, čím by zasadil zdrvujúci úder dôvery v dolár ako rezervnú menu. To je dôvod, prečo dopyt po americkom dlhu, mimo USA, za posledné dva mesiace prudko poklesol. Federálny rezervný systém USA sa preto v apríli stal najhlavnejším nákupcom nových emisií štátnych dlhopisov USA.