Slovenské europoslankyne Monika Beňová (Smer-SD) a Miriam Lexmann (KDH) na prípade Maďarska upozornili, že určite by nebolo vhodné spájať čerpanie eurofondov s trestaním vlád, ktoré porušujú pravidlá EÚ.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok doobeda diskutovali o núdzových opatreniach prijatých v Maďarsku v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu a dopade takzvaného zákona o koronavíruse na demokraciu, právny štát a základné práva v krajine.

Koncom marca maďarský parlament schválil návrh zákona, ktorým sa počas pandémie udeľujú vláde mimoriadne a časovo neohraničené právomoci, vrátane vládnutia za pomoci dekrétov a ukladania sankcií za šírenie nepravdivých informácií o víruse.

Počas rozpravy v pléne EP, ktorá sa týkala posilnenia právomocí vlády zdôvodňovaných bojom proti pandémii, podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová zopakovala, že EK monitoruje situáciu vo všetkých členských krajinách, či ich vlády pri uvoľňovaní opatrení rušia aj dočasné právomoci.

Podľa jej slov počas jednotlivých fáz uvoľňovania by vlády mali postupne rušiť aj všeobecný stav núdze a s ním spojené mimoriadne právomoci, alebo ich nahrádzať cielenejšími a menej rušivými opatreniami. "Prípad Maďarska vyvoláva osobitné obavy," povedala Jourová s tým, že EK každý deň posudzuje, či treba  podniknúť právne kroky.



Slovenské europoslankyne Monika Beňová (Smer-SD) a Miriam Lexmann (KDH) počas štvrtkovej videokonferencie s novinármi aj na prípade Maďarska upozornili, že určite by nebolo vhodné spájať čerpanie eurofondov s trestaním vlád, ktoré porušujú pravidlá EÚ.

Beňová pripomenula, že vládnutie za pomoci dekrétov je typické skôr pre vojnový stav. "Všetci vieme, že je to neprimerané," uviedla. Podľa nej existuje možnosť aktivovať článok 7 Zmluvy o EÚ, čo môže viesť k strate hlasovacích práv pre Maďarsko, k tomu však nikdy nedôjde, lebo sa nepodarí získať súhlas všetkých členských štátov v Rade EÚ.

"Mám niekedy pocit, že na jednej strane je fajn, keď pomenujeme ako sa majú veci, ale na druhej strane aj tak nemáme nástroje, ako to riešiť," povedala Beňová. Dodala, že aj táto záležitosť pri problémoch EÚ s maďarským premiérom Viktorom Orbánom zrejme postupne "vyšumí ako vždy".

Beňová je osobne proti návrhom, ktoré v prípade Maďarska občas zaznievajú, že by sa v prípade porušenia princípov právneho štátu siahlo na štrukturálne fondy. Tie nie sú podľa nej určené pre konkrétnu vládu a politickú stranu, ale ide o zdroje pre krajiny ako také. Podobný postoj má aj poslankyňa Lexmann, ktorá upozornila, že spájať čerpanie európskych fondov s trestaním legitímne zvolených politikov členských štátov je nevhodné a treba nájsť inú formu, ako takéto situácie riešiť.



Lexmann uviedla, že Orbán ako politik vždy presne vie, čo robí a pri zavádzaní mimoriadnych opatrení počas pandémie sa opiera aj o podporu 60 - 70 percent svojich nevoličov.

"Súhlasím s tým, aby sa na pôde EÚ diskutovalo o porušovaní európskeho práva a ohrození demokracie. Také prípady už v Maďarsku boli, ale teraz, kritizovať iba Maďarsko a Poľsko, za situácie, keď kvôli pandémii každý členský štát do nejakej miery porušil nejaké európske predpisy a nariadenia, mi pripadá z politického hľadiska kontroverzné," konštatovala Lexmann. Dodala, že takýto prístup ešte viac prehlbuje nedôveru občanov voči EÚ.

Spôsob, akým Maďarsko vyhlásilo svoj krízový zákon, je podľa nej v súlade s európskym právom, čo tvrdí aj Európska komisia, a s maďarskou ústavou, čiže nedošlo k porušeniu práva. Spresnila, že tá časť maďarskej ústavy, ktorá kritizovaný zákon umožnila schváliť, bola prijatá ešte v 90. rokoch, v období pred Orbánovou vládou.