Nemecko nesúhlasí s plánom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá chce na pomoc v boji s koronakrízou krajinám eurozóny poslať 750 miliárd eur. Nemci totiž odmietajú „tlačenie peňazí“. Spor tak napokon môže skončiť žalobou zo strany EÚ.
ECB chce súčasnú krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu riešiť obdobným spôsobom ako v roku 2015, kedy začala s nákupom štátnych dlhopisov v snahe podporiť stagnujúcu európsku ekonomiku a napumpovať do nej viac peňazí.
Nemecký Najvyšší súd však vyhlásil, že s pomocou, ktorú ECB plánuje členským krajinám eurozóny poskytnúť, nesúhlasí. O postoji krajiny s najsilnejšou ekonomikou v rámci Európy informuje portál Aktuality.sk.
Problém spočíva v tom, že podľa nemeckého Najvyššieho súdu je tlačenie peňazí, ku ktorému chce ECB pristúpiť, v rozpore s nemeckým právom. ECB chce pritom v rámci prvej fázy krajinám, ktoré sú postihnuté koronakrízou, pomôcť sumou vo výške 750 miliárd eur.
„Ide skôr o politicky motivované rozhodnutie, Nemci dlhodobo broja proti kvantitatívnemu uvoľňovaniu a celkovo voľnejšej monetárnej politike,“ hovorí pre Aktuality.sk ekonóm Ján Jursa.
Verdikt Najvyššieho súdu krajiny sa však netýka priamo balíka opatrení, ktorý je smerovaný na kompenzácie aktuálnej krízy. Hovorí o tom, že opatrenia, ktoré ECB použila medzi rokmi 2015 až 2018 nie sú v súlade s nemeckým právom.
Aktuality dodávajú, že podľa viacerých európskych politikov by postoj Nemecka mohol krajiny eurozóny v konečnom dôsledku o pomoc pripraviť. Zároveň platí, že podľa Európskeho súdneho dvoru v Luxembursku boli predchádzajúce kroky ECB právne v poriadku.
Platnosť verdiktu súdu EÚ v Luxemburgu podtrhuje aj vyjadrenie šéfky Európskej komisie (EK) Ursuly Von der Leyenovej, ktorá odkazuje, že súd EÚ je nadradený nemeckým súdom. „Európske právo má prednosť pred tým národným,“ pripomína Von der Leyenová.
Podľa šéfky EK je tiež možné, že Nemecko bude kvôli nerešpektovaniu verdiktov EÚ v najbližšom čase čeliť žalobe. Celý spor medzi Nemeckom a EÚ tak napokon môže ovplyvniť fungovanie eurozóny. Vo vzduchu tak zostáva otázka, či sa vďaka sporu zároveň nezvýši riziko jej rozpadu.