Používatelia ruskej internetovej siete Runet diskutujú, ako môžu vplývať na Českú republiku. Našli spôsoby, ktoré fungujú. Uviedla Komsomolská pravda.
Vysmievanie sa pamiatke maršala Ivana Koneva sa neskončilo odstránením jeho pamätníka. Neznámi výrastkovia postavili na pôvodné miesto, kde stála socha maršala, dvojmetrovú toaletnú misu vyrezanú z polystyrénu.
Z večera do rána tak v Prahe znova začal rozruch. Starosta mestskej časti Praha 6 Ondřej Kolář také konanie odsúdil: „Dávať najavo svoj postoj týmto spôsobom v čase výročia Dňa víťazstva nad fašizmom môže len ten, kto sám ma v hlave iba výkaly". Pražská polícia už oznámila, že začala vyšetrovanie. Záchod bol odstránený.
Rusi preto diskutujú v sociálnej oblasti, ako chrániť pamiatku Veľkej vlasteneckej vojny. Niektorí sa chcú i pomstiť. Tak, aby to Česká republika aj pocítila.
Najjednoduchšou vecou, ktorú užívatelia internetu ponúkajú, je bojkot výletov do Českej republiky. S cestovným ruchom je všetko jednoduché. V Českej republike dovolenkujú väčšinou Nemci a Rusi. Príjmy z cestovného ruchu v tejto krajine tvoria viac než 3 % ekonomiky. V tomto odvetví pracuje každý 20ty Čech. Rusi by sa tak museli vzdať prehliadok historických miest a akcií typu „Vianoce v Českej republike“. Ale mali by dobrý pocit.
Spontánny bojkot českého tovaru môže fungovať iba čiastočne. České pivo, ktoré mnohí milujú, sa v Rusku už dlho vyrába. Rovnako ako vozidlá Škoda. Tak či tak, zosmiešňovanie pamätníka maršala Koneva nebude pre české hospodárstvo nijako prospešné.
Lotyšský príklad
Je tu príklad z nedávnej histórie. Pred mesiacom v Lotyšsku zatvorili posledný závod produkujúci šproty. Všetko pritom začalo sériou súdnych konaní s veteránmi Veľkej vlasteneckej vojny. V roku 2005 preto Komsomolská pravda uskutočnila akciu „Kúpou lotyšských šprotov podporujete veteránov SS“. Čitatelia odpovedali, že opustili lotyšské šproty. Dovoz do Ruska sa zrútil za mesiac.
Možno to bola náhoda a možno nie. Ale v zime roku 2006 si lotyšské šproty všimol bývalý vedúci lekár Gennadij Oniščenko. A našiel v nich stopy benzopyrénu. Podľa pravidiel Európskej únie a Lotyšska totiž údili šproty umelým dymom. Vývoz šprotov do Ruska bol zakázaný.
Lotyšskí rybári sa pokúsili ovplyvniť politiku svojho štátu. Ale podnikanie sa im aj tak zrútilo. Dva domáce ruské podniky produkujúce šproty, Kaliningradský a Ivangorodský, dokonca rozšírili výrobu. Veteránov z Veľkej vlasteneckej vojny v pobaltských štátoch nesúdili už pätnásť rokov. A málokto si pamätá prečo.
Česi by sa mali spamätať
Škoda, že Česi podľa všetkého nepoznajú tento príbeh o lotyšských šprotoch. Rusi majú totiž vlastné pivo už dávno. Existuje toľko druhov, že si len ťažko vybrať. Dávno vyrábajú aj autá. Vlastné i popredných svetových značiek. Česi by mali zrejme prehodnotiť svoj postoj k dejinám skôr, než bude neskoro. Kým to Rusi napokon nezoberú ozaj vážne.