Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, si nebude môcť prezerať len tak kadejaký Matovičov úradník.

Kam, ako často chodíte, s kým sa stretávate, alebo aké je presné Vaše meno a priezvisko. To všetko malo byť voľne prístupné úradníkom na Úrade verejného zdravotníctva. A to všetko pekne v neanonymnej podobe, aby mohli zavolať konkrétne Vám a vyzistiť si od Vás ešte viac. Napríklad kto všetko ešte s Vami bol. Síce to uvidia na lokalizačnej mape od operátorov, ale čo ak náhodou niekto nemal so sebou telefón... Museli by ste ho bonznúť.

To je podstata zákona, ktorý Matovičova vláda prijala v skrátenom legislatívnom konaní pod pláštikom boja proti korupcii. Takto si nedovolil kontrolovať ľudí ani Lukašenko. Skupina poslancov Smeru-SD, zastupovaná Robertom Kaliňákom však podala na Ústavný súd námietku proti tomuto zákonu a uspeli. Až do preskúmania sporných ustanovení tento desivý zásah do súkromia nebude možný. Nie nadarmo to smeráci trefne nazvali „špicľovací zákon“.

V záujme verejného zdravia je nutné povedať, že zostavovanie máp pohybu ľudí nakazených koronavírusom by mohlo pomôcť identifikovať aj ďalších potenciálne nakazených. Zámer dobrý, ale prevedenie ... ako od Matovičovej vlády. Nenadarmo Ústavný súd uviedol, že by mohlo dôjsť „k nezamýšľanej erózii právneho štátu“.



Dôležitý je aj argument, že niektoré ustanovenia „boli príliš neurčité, alebo nateraz neposkytovali dostatočné záruky proti možnému zneužitiu osobných údajov orgánmi štátnej moci“. Dobre, že to súd bude skúmať. Veď ako máme veriť vláde, že údaje nezneužije, ak práve do svojich radov angažovala Ľubomíra Galka, namočeného do dosiaľ nevyjasnejenej kauzy odpočúvania novinárov a civilistov?

Ako máme veriť vláde, ktorá nechce ani len dokument, určujúci kto (ne)môže prekročiť hranice a za akých podmienok, lebo je tajný ?!? A ako máme veriť vláde, ktorá si ani len neprečítala európsku určujúcu, že informácie poskytované vnútroštátnym orgánom môžu byť využívané len ak sú anonymizované a neumožňujú akokoľvek identifikovať jednotlivcov?

Nuž, jednoducho nedá sa im zatiaľ veľmi veriť. Smeráci získali týmto podaním bohužiaľ veľavýznamný bod. Táto ich víťazná iniciatíva za našu slobodu síce vzhľadom na desiatky ich predošlých káuz vyznieva v celom kontexte dosť paradoxne, ale ak mali záujem naozaj chrániť ľudské práva a možné protizákonné narušenie súkromia, musí sa im to uznať. Inak by si Matovič už onedlho mohol prezerať nie len jeho obľúbené reakcie na Facebooku, ale rovno aj všetky naše esemesky a stále by sa tváril ako spasiteľ. Takto vyznieva zatiaľ iba ako neskúsený a neznalý babrák.