Pláca bez ohľadu na prácu. Niektoré štáty chcú ísť do toho. Garantovaný mesačný príjem zásadne nezvýši chuť pracovať, ale prináša viac duševnej pohody a v časoch koronakrízy vzbudil i medzinárodný záujem.

Fínski vedci skúmali vplyv zavedenia tzv. univerzálneho základného príjmu a zistili, že výsledkom je duševná pohoda, sebadôvera a viac spokojnosti. Ako napísali The Guardian, zo štúdie Helsinskej univerzity vyplýva, že príjemcovia vládou garantovaného základného príjmu sú „omnoho spokojnejší so svojim životom a zažili menej psychického vypätia“.

V rámci programu, ktorý sa uskutočnil v priebehu rokov 2017 a 2018, vyplácali dvom tisícom náhodne vybraným nezamestnaným ľuďom každý mesiac 560 eur, bez povinnosti hľadať si zamestnanie alebo zníženia platu v prípade nájdenia si práce.

Cieľom skúmania bolo zistiť, či zaručený príjem môže ľudí povzbudiť k tomu, aby začali vykonávať aj menej platenú alebo dočasnú prácu, keď budú bez strachu zo straty sociálnych dávok od štátu.



Skúsenosti zapojených účastníkov boli rôznorodé. Vedci zaznamenali mierne pozitívny vplyv na zamestnanosť, najmä v určitých kategóriách (rodiny s deťmi). Celkovo prevládala životná spokojnosť, vrátane pocitu autonómie, finančnej istoty a dôvery v budúcnosť.

Vedúca štúdie profesorka Helena Blomberg-Krollová uviedla, že tento program niektorým účastníkom priniesol „možnosť vyskúšať si prežiť svoje sny“. Týkalo sa to predovšetkým nezávislých pracovníkov, podnikateľov a umelcov, ktorým stabilný príjem vytvoril príležitosti na naštartovanie svojich aktivít.

Niektorí ľudia však uviedli, že základný príjem mal na ich produktivitu nulový vplyv, pretože pre oblasť, na ktorú boli vyškolení, nie sú miesta. Ďalší zas boli pripravení prijať aj menej platenú pozíciu, akej by sa predtým vyhli.

Istej skupine účastníkov projekt pomohol vrátiť sa do života, ktorý mali predtým, ako stratili zamestnanie a iným dal silu odmietnuť nedostatočne platené miesto, čím sa zvýšil ich pocit vlastnej autonómie. Okrem toho bola prínosom motivácia viac sa zapojiť do diania v spoločnosti, napríklad vykonávaním dobrovoľníckej práce.



Ako Blomberg-Krollová ďalej uviedla pre The Guardian, neistota nie je dobrým spôsobom života, ako sme už mohli všetci zistiť v prvej polovici tohto roka. „Hoci základný príjem nedokáže vyriešiť všetky naše zdravotné a spoločenské problémy, určite by sa malo diskutovať o tom, že by to mohlo byť súčasťou riešenia v čase ekonomických ťažkostí.“

Podobný systém by chcela do praxe zaviesť aj španielska vláda a to „čo najskôr“. Základným príjmom by chceli riešiť situáciu približne milióna najchudobnejších domácností v krajine. Podľa ministersky hospodárstva Nadie Calviñovej socialisticky orientovaná vláda dúfa, že sa univerzálny základný príjem stane „trvalým nástrojom“.

Prvá ministerka Škótska Nicola Sturegonová si takisto myslí, že nastal ten správny čas na zavedenie takejto myšlienky, najmä v súvislosti s vírusom a jeho dôsledkami na hospodárstvo. Motivácia robiť niečo „pre peniaze“ namiesto „pre zmysluplnosť“ vedie ku krízam hodnôt v spoločnosti, k plytvaniu a nezmyselným činnostiam a následne aj k ekonomickým krízam.