Priemyselná produkcia na Slovensku sa v marci prepadla o takmer pätinu. Podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ) sa po očistení o vplyv počtu pracovných dní totiž oproti vlaňajšiemu marcu znížila o 19,6 % a dostala sa tak na najnižšiu úroveň od mája 2009.

Najvýraznejší pokles štatistici zaevidovali v samotnej priemyselnej výrobe o 21,4 %. Produkcia však klesla aj v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 10,4 % a v ťažbe a dobývaní o 7,2 %. Medzimesačne sa po zohľadnení sezónnych vplyvov priemyselná produkcia v marci oproti februáru znížila o 20,2 %.

V rámci samotnej priemyselnej výroby najväčší medziročný pokles produkcie vykázala výroba dopravných prostriedkov o 38,3 %, výroba strojov a zariadení inde nezaradených o 18,2 %, výroba výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 16,1 %, výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov o 41,4 % a ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení o 30,7 %. Na druhej strane v marci ešte vykázala rast produkcie výroba elektrických zariadení o 5 %, ako aj výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 0,7 %.



Za celý prvý štvrťrok tak priemyselná produkcia na Slovensku medziročne klesla o 7,3 %, za čím stál prepad produkcie v priemyselnej výrobe o 8,9 %. Produkcia vo výrobe elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu medziročne mierne rástla o 0,3 % a v ťažbe a dobývaní o 13,8 %.

V priemyselnej výrobe v prvom štvrťroku najvýznamnejšie medziročne klesla produkcia vo výrobe dopravných prostriedkov o 13,5 %, výrobe strojov a zariadení inde nezaradených o 11,6 %, výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 28,7 %, ostatnej výrobe, oprave a inštalácií strojov a zariadení o 18,4 % a vo výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 6,1 %. Produkcia vzrástla vo výrobe elektrických zariadení o 14,5 % a vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 0,1 %.



Viac ako polovica marcového medziročného poklesu produkcie slovenského priemyslu sa dá pritom podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka pripísať na vrub jeho kľúčového odvetvia, výroby dopravných prostriedkov. "Predaje áut v Európe sa v čase pandémie prudko prepadli, prípadnú produkciu navyše narušovalo pretrhanie niektorých cezhraničných dodávateľských reťazcov. Automobilový priemysel tak patril medzi pandémiou najviac zasiahnuté odvetvia slovenského priemyslu," tvrdí analytik.

Slovenský priemysel pritom aj v ďalších mesiacoch bude podliehať najmä vplyvu pandémie koronavírusu, a teda kedy dosiahne šírenie vírusu dno. "Aj po postupnom uvoľnení viacerých opatrení na zmiernenie šírenia koronavírusu bude európskemu i slovenskému priemyslu niekoľko mesiacov ešte trvať, kým sa vráti do normálu," uviedol Koršňák s tým, že rýchlosť zotavenia priemyslu bude závisieť aj od úspešnosti ekonomických opatrení, ktoré prijímajú krajiny, na ochránenie svojho podnikateľského sektora i domácnosti.

"Očakávame však, že najbližšie mesiace bude produkcia slovenského priemyslu vykazovať dvojciferné dynamiky medziročného poklesu a pozitívny medziročný rast sa pravdepodobne už tento rok neobnoví," dodal analytik.