Zlyhávajúca ekonomika a zvládanie krízy môžu uštedriť tureckému prezidentovi smrteľnú ranu.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je populistický prízrak, ktorý tvrdí, že jeho vodcovstvo je jediný spôsob, ako ochrániť krajinu pred skutočnými aj vymyslenými nepriateľmi. Na rozdiel od všetkého, čomu doteraz čelil, pandémia koronavírusu je existenčnou krízou, píše theguardian.com.

„Erdoganovi sa postupne podarilo zreformovať tureckú ústavu a presunúť moc do rúk prezidenta,“ uviedla Nate Schenkkan, riaditeľka špeciálneho výskumu vo Freedom House, amerického strážcu demokracie v USA.

„Keď bude krajina zápasiť s hospodárskym pádom spôsobeným koronavírusom, za vinníkov mu ostane iba pár obetných baránkov. Môže sa stať obeťou svojho vlastného úspechu.“

Nie je pochýb o tom, že veľká finančná kríza vyvolaná pandémiou, sa chystá zasiahnuť Turecko. Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá, že hospodárstvo krajiny sa do roku 2020 zníži o 5%, čím sa zvýši inflácia na 12% a nezamestnanosť na 17,2%. Niektoré predpovede vykresľujú temnejší obraz, v ktorom by nezamestnanosť mohla dosiahnuť 30%.

Turecká líra už klesla na rekordné minimum. Začali sa znižovať úrokové sadzby centrálnej banky, určené na podporu rastu ekonomiky. Erdogan všaak vo svojich vystúpeniach opakovane vylúčil možnosť záchrany zo strany MMF.



„Neoficiálne, inflácia v Turecku je už výrazne vyššia, ako oficiálna miera. Zníženie úrokových sadzieb znamená, že vláda pripravuje pôdu pre nové menové šoky a vysokú infláciu, “uviedol ekonóm Selçuk Geçer.„Turecko už bolo úplne bez peňazí, keď zasiahol koronavírus. Pozeráme sa na veľmi hlbokú a dlhotrvajúcu recesiu.“

Turecko má 137 115 prípadov nákazy a 3 739 úmrtí na COVID - 19. Hoci je to tak v mnohých krajinách, aj tu sú tieto čísla pravdepodobne upravené. Erdogan, ktorý zvyčajne nemá problém s radikálnymi krokmi, odolal výzvam na prikázanie ľuďom, aby prestali pracovať a zostali doma. Trvá na tom, že „kolesá hospodárstva sa musia neustále otáčať“.

Pre prezidenta by obnovená hospodárska kríza mohla byť smrteľnou ranou: v posledných dvoch rokoch sa hospodárstvo stalo citlivou témou pre jeho vládnúcu stranu Spravodlivosť a rozvoj (AKP). Záchrana líry v roku 2018 spôsobila prudký nárast inflácie a spustila recesiu.

Minuloročné miestne voľby sa stali referendom o Erdoganovom riešení krízy. Z týchto volieb AKP vyšla so značnými stratami. Vládnuca strana po prvýkrát v niektorých veľkých mestách utrpela ponižujúce porážky. Pocit, že prezident začal po 17 rokoch strácať svoje umenie politiky, bol znásobený opätovnými voľbami primátora Istanbulu.



Po tomto debakli sa bývalý premiér Ahmet Davutoğlu aj bývalý minister financií Ali Babacan odštiepili od vlastnej strany. Aj keď Turecko má mať voľby až v roku 2023, v rámci nového prezidentského systému by aliancia opozičných strán musela získať iba ďalších pár percentuálnych bodov aby zničila už oslabenú väčšinu vlády.

Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že minuloročné udalosti ukazujú, že Erdoganov politický úpadok už začal: dopad pandémie koronavírusu určite poskytne opozičným skupinám príležitosť posilniť svoje postoje.

Ak by sa voľby uskutočnili teraz, AKP by stratilo až 7% hlasov. Jeden zo štyroch voličov AKP neverí štatistikám koronavírusu zverejneným ministerstvom zdravotníctva. Ak je turecká vláda zahnaná do kúta, zvykne útočiť a kríza Covid-19 nebola výnimkou. Viac ako 400 ľudí bolo zadržaných za údajné zdieľanie „falošných a provokatívnych“ príspevkov na sociálnych médiách týkajúcich sa zvládania pandémie zo strany vlády.



Vo štvrtok zasa vstúpili do platnosti pravidlá, ktoré tiež trestajú negatívne špekulácie jednotlivcov alebo inštitúcií o zdraví tureckého finančného systému. Pokračovalo aj odstraňovanie zvolených funkcionárov - väčšinou z pro-kurdskej demokratickej strany (HDP). Rok po poslednom kole komunálnych volieb je teraz 40 zo 65 obcí, ktoré pôvodne obsadila strana HDP, pod kontrolou vládnych správcov.

Rovnako ako mnoho ľudí na celom svete, aj väčšina Turkov sa obáva, že sa nebudú vedieť udržať vo svojom zamestnaní. Obávajú sa aj zvyšovania životných nákladov v dôsledku ekonomických dopadov pandémie.

Arif, majiteľ reštaurácie v istanbulskej štvrti Beyoğlu, musel počas posledných siedmich týždňov nechať svoju reštauráciu zatvorenú. „Mám 13 pracovníkov, z ktorých traja sú študenti na čiastočný úväzok. Teraz si myslím, že ich všetkých budem musieť vyhodiť, aj v prípade ak dokážeme znova otvoriť po Bayrame (Eid al-Fitr). Budúcnosť nepoznáme,“ povedal.