Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Čo zostane z USA, alebo Európy, keď bubliny prasknú?

Popredné centrálne banky sveta fungujú v posledných rokoch čoraz viac synchrónnejšie: potom, ako Federálny rezervný systém USA rozhodne o kľúčovej úrokovej sadzbe, zasadnú ďalšie centrálne banky  a rozhodujú o svojich základných úrokových sadzbách - s prihliadnutím na rozhodnutie amerických bankárov.

29. apríla sa uskutočnilo zasadanie Federálneho rezervného systému USA a rozhodovalo o kľúčovej sadzbe (úrokovú sadzbu ponechali bez zmeny na úrovni 0,0-0,25%). 30. apríla zasadala Európska centrálna banka (ECB), ktorá rovnako ponechala úrokové sadzby nezmenené: na vklady - mínus 0,5%, na základné úvery - 0,0%, na maržové úvery - 0,25%.

V tlačovej správe o výsledkoch zasadania sa uvádzalo, že ECB bude naďalej poskytovať masívne finančné stimuly na podporu ekonomiky európskych krajín. Predovšetkým je to program „necielených núdzových pandemických  dlhodobejších refinančných operácií, PELTRO“. V rámci tohto programu sa realizuje sedem druhov refinančných operácií, ktoré sa zavŕšia v máji. Ich splatnosť je naplánovaná od júla do septembra 2021.



Pokračuje sa v realizácii núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme, PEPP), ktorý spustili v marci. Celkový objem, určený na realizáciu tohto programu v súčasnosti predstavuje 750 miliárd eur.

A to ako dodatok k programu nákupu aktív (asset purchase programme APP), ktorý fungoval ešte pred vypuknutím epidémie. Čisté nákupy cenných papierov v rámci programu APP predstavujú v mesačnom vyjadrení 20 miliárd EUR. Termíny ukončenia programu APP nie sú stanovené; program sa môže skončiť vtedy, keď vzniknú predpoklady na zvýšenie kľúčových a iných úrokových sadzieb ECB.

Takýmto predpokladom je inflácia, ktorá by mala byť aspoň 2% ročne (v eurozóne v súčasnosti hrozí riziko deflácie). V krátkodobom horizonte, ako sa uvádza v tlačovej správe ECB, bude banka udržiavať úrokové sadzby na rovnakej úrovni a dokonca nevylučuje ich zníženie. Je to náznak toho, že kľúčová sadzba ECB môže byť záporná, rovnako ako sú záporné kľúčové sadzby Japonskej centrálnej banky (mínus 0,10%) a Švajčiarskej národnej banky (mínus 0,75%). Ďalšie zasadanie Rady guvernérov ECB sa uskutoční 4. júna 2020.



V súčasnosti je ECB na treťom alebo štvrtom mieste v ratingu popredných centrálnych bánk sveta, pokiaľ ide o hodnotu kľúčovej úrokovej sadzby (poradie je zoradené od minimálnych sadzieb smerom k najvyšším). Rovnakú nulovú sadzbu má aj Švédska centrálna banka. Ďalej nasledujú: Dánska národná banka (0,05%); Anglická centrálna banka (0,10%); Federálny rezervný systém USA (0,0 - 0,25%). Kľúčové sadzby na úrovni 0,25% majú tri centrálne banky. Ide o Kanadskú centrálnu banku, Austrálsku rezervnú banku a Novozélandskú rezervnú banku. Toto poradie sa však môže zmeniť, keďže na máj je naplánovaných niekoľko zasadaní týkajúcich sa kľúčových sadzieb: v Austrálskej rezervnej banke 5. mája, v Anglickej centrálnej banke 7. mája a Novozélandskej rezervnej banke 13. mája.

Proti tejto skupine centrálnych bánk s veľmi nízkymi kľúčovými sadzbami (všetky patria do zóny „zlatých miliárd“) stoja centrálne banky s pomerne vysokými sadzbami. Ide najmä o centrálne banky krajín „rozvíjajúcich sa trhov“ (emerging Markets). Toto je úroveň kľúčových sadzieb v centrálnych bankách takýchto krajín: Mexická centrálna banka - 6,50; Ruská centrálna banka - 5,50; Indická rezervná banka - 4,40; Juhoafrická rezervná banka - 4,25; Čínska ľudová banka – 3,85.

Vrátiac sa k Európskej centrálnej banke, poznamenávam, že nulová kľúčová sadzba ECB „naznačuje absurdnosť“. V prípade viacerých aktívnych operácií už ECB uplatňuje zápornú sadzbu. Takým spôsobom realizuje aj program dlhodobého cieleného refinancovania (targeted longer-term refinancing operations, TLTRO), v rámci ktorého poskytuje pôžičky komerčným bankám, úverovým inštitúciám v nefinančnom sektore hospodárstva až na dobu troch rokov. Od júna 2020 do júna 2021 bude hodnota týchto peňazí záporná - mínus 0,5% ročne. Ak banky splnia podmienky na poskytovanie úverov v reálnom sektore, sadzba sa zníži na bezprecedentných mínus 1% ročne, uvádza sa v tlačovej správe regulátora. Okrem toho, v máji ECB zrealizuje v rámci programu PELTRO sériu dodatočných úverových aukcií na obdobie 2 až 14 mesiacov (tiež v zápornom percentuálnom vyjadrení mínus - 0,25% ročne).



Celkove budú bankám k dispozícii pôžičky vo výške 3 biliónov eur so sadzbou pod nulou, uviedla prezidentka ECB Christine Lagardová. Tieto peniaze budú nielen bezplatné: dlžníci budú musieť vrátiť do centrálnej banky menej, než si požičali. „S postupným uvoľňovaním reštriktívnych opatrení dôjde k oživeniu hospodárskej aktivity, hoci rýchlosť a rozsah tohto oživenia sú naďalej veľmi neisté“, poznamenala Lagardová a dodala, že inflácia v eurozóne sa spomaľuje v dôsledku poklesu cien ropy a klesajúceho spotrebiteľského dopytu.

HDP európskej menovej únie (19 štátov) sa na základe výsledkov prvého štvrťroku znížil o 3,8%. Je to najprudší štvrťročný pokles za štvrťstoročie, odkedy sa v roku 1995 začali zbierať štatistické údaje. Podľa najhoršieho scenára klesne ekonomika v druhom štvrťroku o 15%. A do konca roku 2020 môže zažiť najväčší pokles za celú existenciu eurozóny - od 5% do 12%, uviedla Lagardová.

V predchádzajúcom článku som opísal perestrojku menovej politiky Federálneho rezervného systému USA a americkej štátnej pokladnice ako prechod Ameriky k finančnej antiutópii. S oveľa väčším opodstatnením tak možno opísať aj politiku ECB. Prečo nazývam toto bezplatné rozdávanie peňazí  antiutópiou? Pretože aj v USA, aj v eurozóne vytvárajú centrálne banky ilúziu oživenia ekonomiky; ale v skutočnosti sú zaneprázdnení nafukovaním obrovských finančných bublín.

Nie som si istý, či po prasknutí bublín zostane niečo z USA, alebo Európy.

P.S. V pútavých pretekoch v nafukovaní finančných bublín, eurozóna zatiaľ za Amerikou zaostáva. Koncom druhej dekády apríla dosiahla bilancia ECB hodnotu 5,28 bilióna eur. Za päť týždňov vzrástla o 12 percent, bilancia amerického Federálneho rezervného systému vzrástla za rovnaké časové obdobie – o viac ako 40%. Prezidentka ECB Christine Lagardová robí všetko, čo je v jej silách, aby túto priepasť znížila.