Rozdiel v dôvere medzi Matovičom a Pellegrinim nemusí byť významný pri započítaní intervalu spoľahlivosti, tvrdí sociológ
Rozdiel v miere dôveryhodnosti medzi súčasným premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO) a bývalým predsedom vlády Petrom Pellegrinim (Smer-SD) nemusí byť taký významný, ako sa javí.
Pre agentúru SITA to povedal sociológ Martin Slosiarik pri komentovaní čísel dôvery v prieskume Focusu pre TV Markíza, v ktorom Pellegrini dosiahol dôveru 55 percent a Matovič 48 percent opýtaných.
„Keď započítate interval spoľahlivosti, nemusia byť tak ďaleko od seba a sú plece pri pleci,“ zhodnotil Slosiarik. Televízia prieskum zverejnila v nedeľu 3. mája. Konal sa od 15. do 17. apríla sa zúčastnilo sa na ňom 1 016 respondentov.
Slosiarik uviedol, že okrem ľudí, ktorí majú nejakú stranícku preferenciu, v populácii je podľa prieskumu Focusu približne 35 percent ľudí, ktorí sa deklarujú ako nevoliči alebo nerozhodnutí.
„V tejto skupine ľudí má podstatne lepšiu pozíciu Peter Pellegrini v porovnaní s Igorom Matovičom. Konkrétne Pellegrini má dôveru 53 percent a Matovič len na úrovni 31 percent,“ priblížil dôvody, prečo Pellegrini skončil v prieskume lepšie ako Matovič.
Ďalším dôvodom úspechu Pellegriniho je, že má lepšiu pozíciu aj medzi voličmi koaličného hnutia Sme rodina. V tejto súvislosti sociológ pripomenul, že časť voličov Sme rodina v minulosti volila Smer-SD.
O mene nového generálneho prokurátora koalícia zatiaľ nehovorila, Lipšic patrí medzi kvalitných kandidátov, tvrdí Kollár
Strany vládnej koalície sa zatiaľ na koaličnej rade nebavili o menách potenciálnych kandidátov na funkciu nového generálneho prokurátora. Na tlačovej besede to dnes uviedol predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).
Čítať ďalej
Pellegrini sa v prieskume ukázal ako najsilnejší medzi voličmi Smeru-SD, čo je podľa Slosiarika významná skupina voličov. Dôveru mu vyjadrilo 96 percent voličov strany, štyri percentá mu nedôverujú. Predsedovi Smeru-SD Robertovi Ficovi podľa prieskumu dôverujú približne dve tretiny voličov a tretina voličov Smeru-SD mu nedôveruje.
Pellegrini sa predčasom vyjadril, že sa pokúsi zabojovať o kreslo predsedu Smeru-SD. O predsedovi budú rozhodovať funkcionári strany, nie voliči. Ak by Pellegrini opustil Smer-SD a založil by vlastnú stranu, podľa Slosiarika by mohol výraznejšie oslabiť Smer-SD. „
Môžeme to očakávať. Predpokladám, že by neodišiel sám, pravdepodobne, by so sebou potiahol aj ďalších ľudí,“ dodal Slosiarik.
Najvyšší súd SR potvrdil šesť rokov väzenia pre bývalého úradníka za machinácie pri verejných obstarávaniach
Najvyšší súd SR (NS SR) potvrdil vinu bývalého úradníka ministerstva vnútra Ľuboslava Dlugoša za machinácie pri verejných obstarávaniach.
Čítať ďalej
Z lídrov vládnych strán zaznamenal v prieskume najnižšiu dôveru 24 percent predseda Za ľudí Andrej Kiska.
„Strana nedopadla v parlamentných voľbách podľa očakávaní, To mohlo negatívne ovplyvniť dôveru, ale rozhodujúci faktor je, že krátko po voľbách Andrej Kiska odišiel z politického života. Ide o sklamanie aj pre časť jeho vlastných voličov,“ uzavrel sociológ.
Kiska sa necelé dva týždne po parlamentných voľbách stiahol z politiky pre zdravotné problémy. Počas rokovaní o novej vláde ho zastupovala podpredsedníčka strany Veronika Remišová.
Podľa zistení Focusu bola najdôveryhodnejšou politickou osobnosťou prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorej dôveruje 60 percent opýtaných. Druhý skončil volebný líder opozičnej strany Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) a expremiér Pellegrini. Za ním nasledoval šéf víťazného hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) v parlamentných voľbách a súčasný predseda vlády Matovič.
Odišli po kauzách a vražde novinára Kuciaka. Aký je osud bývalých vysokopostavených smerákov?
Robert Kaliňák, Martin Glváč či Viktor Stromček. Spája ich nielen to, že ešte donedávna pôsobili v najvyšších štruktúrach strany Smer. Stiahli sa z verejného života a medzičasom zmenili svoje pôsobiská.
Čítať ďalej
04 | 05 | 2020
|
Jaroslav Fabok