Na záchranný balík v boji proti koronavírusu sa poskladajú všetci občania vo forme záporných úrokových sadzieb pri úsporách a cenovej inflácie v maloobchode.

Nemeckého ekonóma Guidoa Hülsmanna, ktorý poskytol rozhovor Die Freie Welt, citoval portál openiazoch.zoznam.sk. Nemecká vláda plánuje v súvislosti s pandémiou použiť fond vo výške približne 750 miliárd eur. P eniaze majú ísť na stabilizáciu hospodárstva a na záchranu spoločností pred bankrotom.

Ekonóm je presvedčený, že takéto opatrenia majú dva veľmi odlišné účinky. "Na jednej strane sa budú masívne prerozdeľovať príjmy a bohatstvo a na druhej strane bude budúcnosť obetovaná na oltári súčasných obáv. Odkiaľ pochádzajú tieto peniaze? Existujú tri hlavné zdroje: dane, verejný dlh a tlač. Vo všetkých troch prípadoch to nie je štát, ktorý vyčaruje z ničoho nič 750 miliárd. O túto čiastku v tej či onej podobe sú okradnutí občania. Tentoraz by sa nemali zvyšovať dane. Dospel som preto k záveru, že občania budú, rovnako ako v minulosti, vyvlastňovaní devalváciou svojich finančných aktív. Úrokové výnosy sa ešte viac stlačia dole. Úspory sú zdaňované zápornými úrokovými sadzbami a cenová inflácia zožerie čo im zostáva."

Občania nemajú na výber

Občania podľa neho nemajú na výber. "Buď budú financovať záchranný balík alebo musia znášať kolaps celej ekonomiky. Celkovo by preto bolo oveľa lepšie zobrať občanom niečo trochu skôr, než ich vystaviť ešte väčším stratám."



Guido Hülsmann je presvedčený, že so 750 miliardami sa teraz ušetria spoločnosti, ktoré neurobili to, čo robiť mali, keďže nespravovali svoje vlastné úspory a úspory iných ľudí udržateľne. "Mali krátkodobý zisk a financovali svoje podniky pôžičkami. Práve tieto firmy, ktorých nekompetentnosť sa prejavila počas krízy, sa dnes umelo udržiavajú nažive. A tí, ktorí sa múdro vzdali dobrodružstva financovaného úverom, budú opäť požiadaní, aby zaplatili účet. Skutočným účinkom záchranného balíka je preto priniesť ešte viac finančných prostriedkov na projekty, ktoré dnes stoja na neistých nohách a sú vedené dobrodruhmi. Je zrejmé, čo to znamená pre budúcnosť."

Odborník tvrdí, že je nesprávne sa vždy vyhýbať krátkodobým nepríjemnostiam na úkor budúcnosti, najmä pokiaľ ide o peniaze daňových poplatníkov. "Ale presne to robíme už mnoho desaťročí. Táto malá hra sa predtým obmedzovala na bankovníctvo a financie, a preto si ju všimli iba odborníci. Od roku 2008 sa ale hrá vo veľkom meradle a v dôsledku toho sa stáva stredobodom záujmu širokej verejnosti. Mimochodom, je to veľmi hlúpa hra. Niektorí vládni agenti majú úžitok, ale obyčajní občania tu z dlhodobého hľadiska nemôžu nič získať. Bolo by oveľa rozumnejšie hľadať riešenia zásadne iným spôsobom. V skutočnosti môžete mať dobrý dôvod na krátkodobý kolaps celej ekonomiky, aby sa v dlhodobom horizonte ozdravila."

Máme aj dobrú správu

Guido Hülsmann má však aj dobrú správu pre ľudí. K zotaveniu ekonomiky môže podľa neho dôjsť veľmi rýchlo. Jeho hlavné obavy spočívajú v zásahoch vlády, ktoré môžu predĺžiť a zvýšiť súčasné ťažkosti. "Klasickým príkladom z hospodárskej histórie je Veľká hospodárska kríza 30-tych rokov v USA. V tom čase bol jednoduchý pád na akciovom trhu tak zle zvládnutý stále novými a stále prísnejšími zásahmi štátu, že sa rozšíril na dlhotrvajúcu hospodársku krízu."

Ťažké je podľa neho povedať, ktoré krajiny sa budú "zotavovať" z koronakrízy najťažšie a ktoré najľahšie, keďže kroky štátov sú nepredvídateľné. "V žiadnom prípade nevidím medzi víťazmi Francúzsko, Taliansko a Španielsko, pretože v týchto krajinách krízu „využívajú“ kruhy blízke štátu na zabezpečenie a rozšírenie svojich vlastných privilégií, ak to bude možné, aj pomocou koronabondov," uzavrel.