Komentár Vladimíra Malysheva (Fond strategickej kultúry)

Hlavnou príčinou hladu na planéte nie je šírenie vírusu, ale sociálna nerovnosť a ozbrojené konflikty

Výkonný riaditeľ Svetového potravinového programu OSN David Beasley (USA) vyhlásil, že ľudstvo by mohlo byť ohrozené „biblickým hladomorom“. Beasley je presvedčený, že za pár mesiacov kvôli pandémii koronavírusu bude svet čeliť vážnemu nedostatku potravín. Okrem týchto desivých predpovedí označil Beasley šírenie vírusovej infekcie za „globálnu humanitárnu katastrofu“.

Podľa správy OSN „Stav potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete“ uverejnenej v roku 2019, nemalo v roku 2018 prístup k dostatočnému množstvu potravín 820 miliónov ľudí; táto situácia sa nezmenila za tri roky, to znamená, že rozsah hladu na Zemi nemá nič spoločné so šírením koronavírusu.

Pozrime sa, ako argumentujú švajčiarske noviny Neue Zürcher Zeitung (NZZ), ktoré narábajú s inými číslami: „V súčasnosti trpí v 55 krajinách 135 miliónov ľudí  hladom... Negatívny trend je výrazne zhoršený koronavírusovou pandémiou ... Koronavírusová pandémia a globálna recesia zohrávajú negatívnu úlohu v niekoľkých aspektoch: hranice sú zatvorené, zásobovacie trasy sú zablokované,  chýbajú pracovné sily na zber úrody ... Tento trend bude ďalej posilňovať zvyšujúca sa nezamestnanosť v dôsledku vypuknutia hospodárskej krízy. “



Najviac hladujúcich ľudí je v afrických a ázijských krajinách tretieho sveta, ale koronavírus s tým opäť nemá nič spoločné - hlavnými príčinami kríz spôsobených nedostatkom potravín sú sociálna nerovnosť a ozbrojené konflikty. V percentuálnom vyjadrení  je najhoršia situácia v južnom Sudáne (61% populácie hladuje), v Jemene (53%), v Afganistane (37%), v Sýrii (36%) a vo Venezuele (32%). Pokiaľ ide o Venezuelu, nedostatok potravín sa zhoršuje v dôsledku sankcií USA; tie pretrvávajú, rovnako ako sankcie voči Iránu a Rusku, napriek meniacej sa medzinárodnej situácii.

Hlavným negatívnym dôsledkom šírenia vírusu z hľadiska komunikácie a hospodárskych vzťahov je uzavretie hraníc a prerušenie dopravnej komunikácie. Nikto nevie, kam až sa to rozšíri a ako dlho to vydrží. Napríklad Kazachstan, jeden z najväčších vývozcov pšenice na svete, zakázal vývoz obilia a obmedzil vývoz zemiakov a zeleniny. Vietnam urobil to isté.

V Európe, kde sa pri zbere ovocia a zeleniny bežne využíva lacnejšia pracovná sila migrujúcich robotníkov, je v aktuálnom roku zber bobuľovín  a zeleniny  ohrozený. Za týchto podmienok vznikajú zvláštne prípady. Nedávno bola takto presunutá charterovým letom na zber jahôd do Fínska  skupina ukrajinských poľnohospodárskych robotníkov.

V USA zaznamenala sieť potravinových bánk (charitatívne organizácie) Feeding America („Nakŕmime Ameriku“), ktoré sa zaoberajú zbieraním a odovzdávaním potravín chudobným, výrazný nárast dopytu. Minulý týždeň  jedna z takýchto bánk  napočítala viac ako 10 000 hladujúcich rodín.

Ako poznamenáva zamestnanec Ruského inštitútu pre strategické štúdie (RISI) Vjačeslav Cholodkov, vyhlásenie zástupcu OSN o hladomore „biblického rozsahu“ je „alarmujúcej povahy“. A to je ešte jemne povedané - takéto vyhlásenia majú otvorene provokatívny charakter, jednoznačne prispievajú k šíreniu paniky a verejnej psychózy. „V Rusku je pre veľkú väčšinu výrobkov, konkrétne mäso a mliečne výrobky, výrobkov rastlinného pôvodu a obilnín,“ hovorí Cholodkov, „sebestačnosť asi 95%.

Okrem toho je Rusko vôbec najväčším producentom pšenice na svete. V decembri 2019 prezident Vladimír Putin schválil novú doktrínu potravinovej bezpečnosti  Ruska. Doktrína je zameraná na sebestačnosť Ruskej federácie v hlavných druhoch poľnohospodárskych výrobkov v prípade  núdze, ako aj v prípade nepriateľských vojenských akcií. Všetky výrobky zasielané do štátnej rezervy musia byť výhradne domácej produkcie.

Preto, keď americký David Beasley, prorokujúci v mene Svetového potravinového programu OSN, vydáva vyhlásenia o blížiacom sa hladomore „biblických“ rozmerov, je potrebné mať na pamäti, že zastupuje záujmy tých , ktoré by chceli zmeniť históriu koronavírusu výlučne pre svoj vlastný prospech.