Komentár Fedora Lukjanova (Global Affairs)

Pre euroázijských susedov Číny predstavuje rast jej sebavedomia tak príležitosti, ako aj riziká.

Čína sa ako prvá vyliečila z epidemiologického zásahu vyššej moci (force majeure) a je schopná efektívnejšie mobilizovať potenciál na prekonanie ekonomického prepadu. Pre jej susedov však rast jej sebavedomia predstavuje tak príležitosti, ako aj riziká. Možnosti sú jasné. Riziká sú spojené s neodvratne rastúcim geopolitickým bojom. Takže sa oplatí pripraviť na novú fázu vyostrenia vzťahov, v ktorých bude pre euroázijské krajiny výhodnejšie konať spoločne.

Pandémia má vplyv na všetky aspekty svetovej politiky. Na základe jej výsledkov je pravdepodobné, že celkové rozloženie síl a povaha vzťahov medzi krajinami prejde zmenami. Veľa sa hovorí o tom, že súčasná kríza zhoršuje už aj tak dostatočne akútne problémy vo vnútri  atlantického spoločenstva – ako medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, tak aj vo vnútri EÚ. Ale druhé medzinárodné združenia a spoločenstvá štátov nie sú imúnne voči krízovým vplyvom, organizácie a inštitúcie v Eurázii nie sú výnimkou. K tomu treba byť pripravený, aby sa minimalizovali škody.

Šírenie smrteľnej infekcie je pohroma takéhoto druhu, keď ohraničenie a izolácia, sú žiaľ jediným spôsobom, ako sa jej brániť. Dokonca tu ani nie je veľmi vhodné hovoriť o egoizme jednotlivých krajín, pretože nejde len o súbor povinných a alternatívnych opatrení. To, že sa každý štát stará predovšetkým o svojich občanov a záujmy národnej bezpečnosti, je prirodzené a nevyhnutné. Nikto neprejavuje bezohľadný altruizmus a bolo by čudné obviňovať ostatných z jeho neprítomnosti. Normou civilizovaných vzťahov nie je zabudnutie vlastných záujmov, ale odmietnutie využitia cudzích problémov. Tiež pripravenosť uplatňovať svoje opatrenia, s prihliadnutím na to, aký budú mať vplyv na ostatných, predovšetkým na najbližších partnerov.



Euroázijská hospodárska únia (EEU) zatiaľ, našťastie, ešte stále nepatrí k zarmúteným „lídrom“ čo sa týka kritickosti epidemiologickej situácie. Rusko z pochopiteľných dôvodov - z dôvodu rozsahu a zapojenia sa do svetových tokov - je najviac dotknuté pandémiou.

„Rôzne krajiny si zvolili odlišné prístupy - od „najliberálnejších“ v Bielorusku po dosť „ochranné“, napríklad v Arménsku. Je to normálne, ako aj to, že každá vláda sama nesie zodpovednosť pred svojimi spoluobčanmi za správnosť zvolenej stratégie“.

Pritom existujú oblasti, v ktorých nie je vzájomná izolácia možná – hospodárska. A tu je potrebná maximálna koordinácia - čím je východisko z akútnej fázy epidémie bližšie, tým väčšia.

V EEU neexistuje jednotná mena, Centrálna banka a štrukturálne fondy v objeme, ako v Európskej únii. (V súčasnej situácii je to do istej miery plus, európskej integrácii môže potom rozdelenie finančných tokov spôsobiť ešte väčšie škody, než súčasné problémy s nedostatočnou vzájomnou pomocou.) O to dôležitejšia je spoločná práca nad vypracovaním spôsobov prekonania už tak jednoznačne obrovských ekonomických následkov. Reč by v prvom rade nemala byť o priamej pomoci (hoci aj to nemôže nebyť predmetom diskusie), ale o rozumnej ekonomickej optimalizácii tých možností, ktoré sú dostupné. Mimochodom, bolo by to užitočné aj do budúcnosti, pretože by to sformovalo postupy, ktoré je možné uplatňovať ďalej. Od čoho sa treba zdržať, je obviňovať ostatných. Je pochopiteľné, že každá vláda je teraz pod tlakom verejnej mienky, vystrašenej negatívnymi očakávaniami. Ale presúvanie zodpovednosti na iných, ľudsky pochopiteľné, má v skutočnosti veľmi krátkodobý účinok. Takže pachuť ostane nadlho.



Dôležitou novou okolnosťou pre štáty EEU, ako aj pre ďalšie euroázijské krajiny, je meniaca sa úloha Pekingu. Na stránkach „Rossijskoj gazety“ už mali príležitosť písať, že konečné upevnenie ČĽR na pozíciách superveľmoci, t. j. na úrovni Spojených štátov, bude pravdepodobným dôsledkom súčasných udalostí.

Čína sa ako prvá vyliečila z epidemiologického force majeure a je schopná, vzhľadom na špecifickosť hospodárskej štruktúry, efektívnejšie mobilizovať potenciál na prekonanie hospodárskeho prepadu. V dôsledku ťažkostí v Európe a Spojených štátoch tak čínske vedenie ako bonus získava dodatočné presvedčenie o svojej vlastnej ideologicko-politickej pravde. Až donedávna Pekingu tento prvok chýbal, aby si konečne uvedomil svoju pripravenosť na boj o vyšší poriadok, predsa len Čína zvykla operovať ekonomickými kategóriami a vyhýbala sa vážnym rétorickým bitkám. Teraz čínska tónina nadobúda oceľový ideologický nádych.

Pre euroázijských susedov Číny predstavuje rast jej sebavedomia ako príležitosti, tak aj riziká. Možnosti sú jasné. Úzka interakcia s najsilnejšou ekonomikou sveta, ktorá je tiež zameraná na rozšírenie a posilnenie svojich pozícií, s rozumným prístupom, otvára prístup k zdrojom (slovo „rozumný“ je tu kľúčové, pretože dostať sa do ekonomického područia tiež nie je ťažké). Štátom Eurázie, ktoré musia prežiť vážnu hospodársku krízu, takýto zdroj zjavne neuškodí. O to viac, že mnohé infraštrukturálne projekty, v ktorých je Čína zainteresovaná, objektívne pokrývajú euroázijský priestor a môžu byť prínosom pre všetkých.

Riziká sú spojené s neodvratne rastúcim geopolitickým bojom. Latentná rivalita medzi Čínou a Spojenými štátmi progresuje už dávno, ale teraz môže prejsť do otvorenej formy. V súlade s tým bude vyhroteným aj boj o pritiahnutie potenciálnych partnerov na svoju stranu. A nebudú to len sľuby, ale aj nátlak (pozri skúsenosť studenej vojny). Takže sa oplatí pripraviť na novú fázu vyostrení, v ktorých bude pre euroázijske krajiny výhodnejšie konať spoločne, aby sa nestratili v boji medzi dvoma silnými súpermi.