Pohotová akcia, súcit a dôvera voči vede predstavujú najúčinnejšie reakcie na koronavírus. Týmito kvalitami vo svetovej politike často disponujú práve ženy, ktoré sa ukazujú byť najefektívnejšími vodkyňami. Komentár priniesli The New York Times.

Vodcovstvo môže byť ťažké definovať, ale v čase krízy je ľahké ho identifikovať. S pandémiou prišiel strach, choroba i smrť, čo pre národných vodcov na celom svete znamenalo náročnú skúšku. Niektorí neočakávane zlyhali, niekedy až katastrofálne, iní dokázali rásť prejavujúc odhodlanie, odvahu, empatiu, úctu k vede a elementárnu slušnosť, čím zmiernili dopad nákazy na svojich ľudí.

Ženy v politike

Isté majstrovstvo v tom, ako správne reagovať, patrí Jacinde Ardernovej, 39-ročnej premiérke Nového Zélandu. Svojim spoluobčanom 21. marca, keď bolo v krajine ešte len 52 prípadov, oznámila, ako bude vláda postupovať, aby posilnila svoju reakciu. Jej posolstvo bolo jasné: „Tieto rozhodnutia prinesú najvýznamnejšie obmedzenia v modernej histórii Nového Zélandu. Je to ale naša najlepšia šanca na spomalenie vírusu a záchranu životov.“

A bolo tiež plné empatie: „Prosím, buďte silní, buďte láskaví a zjednoťte sa proti COVID-19.“ Liberálka Ardernová sa potom pridala ku konzervatívnemu premiérovi Austrálie Scottovi Morrisonovi, aby spolu vyvinuli úsilie, ktoré takmer odstránilo vírus z ich ostrovných krajín.



 

Ďalšími príkladmi toho, ako rýchle a rozhodné opatrenia pomohli zmierniť účinok ochorenia a zjednotiť národ, sú Južná Kórea a Taiwan v Ázii a Nemecko, Grécko a Island v Európe. Ženy, menšina medzi národnými lídrami vo svete, sa ukázali byť najefektívnejšími a najpovzbudivejšími vodkyňami.

Rovnako ako Ardernová, aj nemecká kancelárka Angela Merkelová konala včas a s pokojom. Nemcov upozornila, že mnohí z nich sa stanú obeťou nového koronavírusu a rýchlo rozbehla testovanie. Ako ďalej píše The New York Times, na prvé náznaky nového nebezpečenstva podobne reagovala aj prezidentka Taiwanu Cchaj Jing-wenová. Vďaka tomu, že udržala vírus pod kontrolou, mohla dokonca poslať milióny respirátorov do Spojených štátov a Európy.

Na Islande predsedníčka vlády Katrín Jakobsdóttirová viedla vládu k ponúkaniu bezplatného testovania na koronavírus pre všetkých a organizovaniu dôkladného vyhľadávacieho systému. Dánska premiérka Mette Frederiksenová, fínska predsedníčka vlády Sanna Marinová (vo veku 34 rokov patrí medzi najmladších svetových lídrov) a nórska premiérka Erna Solbergová sú ďalšími ženami, ktoré si tiež zaslúžili uznanie doma i v zahraničí za to, ako sa vysporiadali s krízou.



 

Politické prekvapenia

Sú však aj prekvapenia. Najväčším z nich je Švédsko, ktoré krajinu v podstate nechalo normálne fungovať, hazardujúc s myšlienkou, že väčšina ľudí do 70 rokov prežije a v populácii sa vytvorí kolektívna imunita. Starší obyvatelia boli pre istotu vyzvaní, aby zostali doma a verejnosť dostala odporúčania ohľadom preventívnych opatrení. Tento prístup je však radikálne vzdialený od toho, čo sa uplatňuje kdekoľvek inde. Či bude úspešný, alebo nie, sa ešte ukáže.

V Taliansku, krajine najviac zasiahnutej novým koronavírusom, premiér Giuseppe Conte, pôvodne profesor práva, získal rešpekt za nariadenie prísnych opatrení a vyjadrenie záväzku, že vláda sa o ľudí postará. Grécko, zvyčajne považované za jedného z najslabších členov Európskej únie, bolo tiež prekvapením, keď jednoducho konalo lepšie, ako by sa od neho očakávalo. S prvým nahláseným prípadom 26. februára v Solúne vláda pod vedením premiéra Kyriakosa Mitsotakisa energicky uzatvorila verejné priestranstvá, obmedzila cestovanie a zvýšila kapacitu intenzívnej lôžkovej starostlivosti. Vďaka tomu majú doteraz menej ako 3-tisíc koronavírusových infekcií.

Samozrejme, všetky tieto kroky a čísla treba brať s istou rezervou. Napríklad relatívne nízka miera úmrtnosti Nemecka môže súvisieť s oveľa vyšším počtom testov ako v iných krajinách, čo v štatistikách spôsobuje, že je nakazené väčšie množstvo ľudí a celkový podiel úmrtí je nižší. Naproti tomu grécke údaje môžu byť priaznivejšie preto, že bolo otestované menej ako percento populácie.



Väčšina krajín, ktoré preukázali chvályhodnú akciu, je okrem toho pomerne kompaktná, homogénna a vyspelá. Juhoázijské štáty majú, navyše, výhodu skúsenosti s predchádzajúcimi epidémiami. Podľa The New York Times môžeme preto len špekulovať, či by krajina, ktorá je hustejšie obývaná, menej rozvinutá a rôznorodejšia ako Švédsko mohla napodobniť ich prístup, alebo či by národ s menšou dôverou voči vláde reagoval tak ako Nemci.

Skúsenosti a charakter sa nedajú predstierať

Lídri, ktorí si získali úctu a pozornosť svojich ľudí a uspeli v utlmení vplyvu ochorenia, majú spoločné isté vlastnosti a prístupy k vodcovstvu. To stojí za pozornosť, pretože pandémia sa ešte neskončila – a v budúcnosti nás čakajú aj ďalšie výzvy.

Ochota podniknúť rýchle a odvážne kroky, aj keď to so sebou prináša politické riziko, určite patrí medzi najdôležitejšie znaky vodcovstva v kríze. Snahy Číny o utajenie vypuknutia nákazy alebo príliš dlhé zľahčovanie hrozby americkým prezidentom Donaldom Trumpom dopadli očividne katastrofálne. Naproti tomu Ardernová si zvolila, ako to formulovala, „ísť tvrdo a včas“.



Medzi ďalšie prvky efektívneho vedenia patrí úcta k vede, transparentná komunikácia, neustála aktualizácia faktov a rýchle zabezpečenie finančnej podpory. A tiež skúsenosti: Merkelovej vedecké zázemie je v každom prípade hlavným faktorom jej dôveryhodnosti, írsky premiér Leo Varadkar začal zas vďaka svojej pôvodnej profesii lekára poskytovať telefonické konzultácie, čo mu pomohlo zlepšiť jeho oslabujúce sa postavenie.

Okrem politiky, ekonomiky a vedy však existujú charakterové kvality, ktoré sa nedajú predstierať ani napodobniť. Ako vo svojom komentári ďalej uvádza The New York Times, ide predovšetkým o súcit, ktorý môže byť tým najdôležitejším pri upokojovaní vystrašeného, neistého a postihnutého obyvateľstva.

Merkelová je pravdepodobne jednou z najmenej výstredných, charizmatických či výrečných európskych vedúcich osobností, ale jej slušnosť by nikto nikdy nespochybňoval. Keď v televízii oslovila svoj národ, čo robí zriedkavo a so zjavnou neochotou, v jej záverečných slovách nebolo nič pompézne alebo bombastické: „Starajte sa o seba a o svojich milovaných,“ povedala Nemcom.