Zomknutie spoločnosti alebo naopak jej destabilizácia po skúsenosti s epidémiou závisia od úspešnosti riešení krízy a jej dôsledkov. V rozhovore pre agentúru SITA to povedala bývalá premiérka a popredná sociologička Iveta Radičová.

Nezvládnutie situácie podľa nej utvrdí a posilní anti-globalistické hnutia v ich agende, vrátane politických reprezentácií na úrovni štátov. Rozdiely v národných riešeniach a ich efektoch môžu oslabiť dôveru v nadnárodné inštitúcie, naopak, úspešnosť riešení krízy môže posilniť dôveru voči inštitúciám štátu a vlády.

Neschopnosť politických lídrov nájsť záväzné kolektívne riešenia na globálne problémy posilňuje podľa Ivety Radičovej príklon k štátno-centralistickým politikám s tendenciou „znovuprevzatia kontroly“. Po období globalizácie sa tak presúvame do obdobia štátno-centralistických národných politík.

Problém nájsť zhodu pri riešení problémov od ochrany životného prostredia cez nekontrolovanú migráciu až po etické výzvy 4. priemyselnej revolúcie, ako aj podvody s dátovými údajmi, kybernetické útoky, falošné správy, krádeže identity, stratu súkromia, prístup vlád a firiem k osobným údajom a v neposlednom rade spomaľovanie ekonomického rastu pri extrémnom globálnom dlhovom zaťažení ­– toto všetko dnes vytvára nové sociálne konflikty.



Negatívne javy ako daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, či korupcia vytvárajú v slovenskej spoločnosti nespravodlivé sociálne rozdiely a uzavreté kasty. Podľa expremiérky Radičovej v takejto situácii rovnosť príležitostí nefunguje a sociálna mobilita aj posun na sociálnom rebríčku sú takmer nemožné. "Narastá preto bezmocnosť a beznádej v súvislosti so spoločenským postavením," konštatuje.

Prehlbuje sa aj tak už veľká medzigeneračná priepasť. Mladšie ročníky sú v nasadení v starostlivosti o staršiu generáciu. Mileniáni dlho verili, že pandémia ich neohrozuje a mnohí z boom generácie hovoria, že klimatická zmena na nich nemá žiadny vplyv. "Lenže obe krízy nás ovplyvňujú fyzicky aj finančne. Obom krízam dokážeme čeliť len spoločne," povedala expremiérka pre SITA.

V časoch krízy je podľa nej oveľa dôležitejšie sa viac navzájom počúvať, navzájom sa učiť a poučiť, rešpektovať sa, aj keď si vždy nerozumieme. Práve mladá generácia bude podľa našej poprednej sociologičky znášať zdvojený efekt kríz. Politici musia nájsť spôsob, ako mladých neobetovať v rámci nezamestnanosti a ubezpečiť ich, že ich nenechajú bez sociálnej ochrany. "Nielen staršia generácia je v ohrození," dodala.



Čas koronakrízy potrebuje odpovede znižujúce obavy, strach a mieru bezprecedentnej neistoty. Teda rýchle rozhodnutia s jasne formulovaným cieľom: ochrániť zdravie občanov a zabezpečiť ekonomickú pomoc občanom a odvetviam s možnými alternatívami harmonogramu.

Kto, čo, ako urobí. Rozdeliť úlohy na okamžité, krátkodobé a dlhodobé vo variáciách k scenárom priebehu epidémie. Rozdeliť zodpovednosti, kontrolovať časový harmonogram plnenia záväzkov. Komunikovať rozhodnutia s tripartitou, zástupcami samospráv, vedeckými inštitúciami. Implementáciu koordinovať s príslušnými inštitúciami, každé ministerstvo v rámci svojej agendy.

Koronakríza mení podľa expremiérky aj európsky projekt a opäť sú v hre dva scenáre, dva rôzne prúdy a politiky. Politika ohrozujúca integráciu s tendenciami oslabovania EÚ, alebo výzva pre novú politickú dohodu v EÚ, ktorá by jasne definovala, čo môžeme očakávať od európskych inštitúcií na jednej strane a od národných inštitúcií na druhej strane. Ak nastane ekonomický kolaps, znovu budú nespokojní tí, ktorých tvrdenia o „diktáte Bruselu“ nebudú zodpovedať reálnym zásahom a pomoci z EÚ. Tej EÚ, ktorá dnes aktuálne existuje.