Kríza spôsobená koronavírusom mení plány na reformy, ktoré malo Rusko v najbližšom čase zavádzať. Súčasná situácia môže otriasť dôverou Rusov v prezidenta Vladimíra Putina, ktorý mal doteraz v Ruskej politike vždy svoje stabilné miesto.

Rusko odkladá prijatie ústavných zmien, ktoré si Rusi schválili v aprílovom referende. Odložená bude aj najväčšia vojenská prehliadka plánovaná na oslavy 85. výročia konca druhej svetovej vojny, ktorá sa mala konať v máji. Rusko na čele s Putinom si tak muselo priznať, že koronavírus nie je len problémom západných krajín, píše portál Euractiv.

Ani zmena dátumu konca druhej svetovej vojny, ktorý Putin presunul z 2. na 3. septembra, či nadchádzajúce ústavné zmeny, však podľa odborníkov koniec takzvaného „putinizmu“ neprinesú. Prezident Ruskej federácie však bude musieť bojovať o dôveru svojich občanov viac ako predtým. V pozadí všetkého je práve koronavírus, ktorý v sebe nesie potenciál zmeny režimu v Rusku.

„Spočiatku sa ruská administratíva snažila vytvoriť obraz o tom, že koronakríza je v prvom rade problémom Západu, no dnes je jasné, že sa týka aj Ruska,“  hovorí Joanna Hossa z Európskej rady pre zahraničné vzťahy v Londýne (ECFR).

Rusko neskôr pristúpilo k prijatiu drastických opatrení, medzi ktoré patrilo napríklad týždňové voľno pre všetkých občanov, pripomína Euractiv. Tí sa však presunuli do iných regiónov a koronavírus sa rozšíril z miest na vidiek. Vláda na situáciu reagovala a začala s prijímaním ešte ráznejších opatrení.

Medzi ne patrilo napríklad masové rozmiestňovanie kamier po celej Moskve. Hrozí však, že opatrenia, ktoré majú súvis s obmedzovaním slobôd, môžu ostať v platnosti aj po skončení pandémie, upozorňuje profesor Bo Peterson z Univerzity v Malmö.

V súvislosti s pandémiou sa v Rusku zároveň začal skloňovať pojem „Černobyľská symbolika“. Vláda totiž nemusí zverejňovať reálne dáta o počte mŕtvych a nakazených, čo môže mať fatálne následky pre vládnu administratívu.

Odborníci vidia problém pre budúcnosť aj v konštitučných reformách, o ktoré sa Rusko pokúša. „Ľudia hovoria, že konštitučné reformy vyzerajú ako vianočný stromček, keďže sa tam administratíva pokúša dostať všetko, od populárneho zavádzania povinných sociálnych benefitov, po ustanovenie o štátnom ruskom jazyku,“ vysvetľuje Joanna Hosa.

Podľa portálu Euaractiv je hlavným cieľom týchto reforiem vnútorná transformácia ruského politického systému, čo by mohlo viesť k ešte viac vyostrenej autoritárskej forme vlády. „Putin si pripravuje pôdu na to, aby jeho dedičstvo ostalo súčasťou národnej pamäte po celé nasledujúce generácie,“ prízvukuje švédsky profesor Peterson.

Pre ďalší vývoj v Rusku, podobne ako v ostatných krajinách, však bude smerodajný vývoj po kríze spojenej s pandémiou koronavírusu. „Lídri, ktorým sa podarí udržať a obrániť národné hodnoty aj po skončení súčasnej krízy z nej vyjdú ako víťazi, a preto veľmi záleží aj na tom, ako sa Rusko s krízou popasuje,“ uzatvára v tejto súvislosti Peterson.