Dôvodom odvolania riaditeľa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Martina Lakandu sú podozrivé zmluvy uzatvorené s Komplexnou centrálnou záchrannou službou (KCZS) v Gabčíkove.

Agentúru SITA o tom v tlačovej správe informoval Slavomír Held z odboru komunikácie ministerstva životného prostredia (MŽP). Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽaNO) vyjadril v tejto súvislosti opakované obavy z obchádzania zákona o verejnom obstarávaní. O preverenie zmlúv preto požiadal políciu.

Na zmluvy medzi KCZS upozorňovalo v januári 2020 občianske združenie Prales (OZ Prales). KCZS totiž podpísalo v septembri 2019 rámcovú zmluvu so ŠOP na 850-tisíc eur, predmetom ich spolupráce mal byť monitoring požiarov. ŠOP a KCZS spolupracovali aj v rokoch 2017 až 2019, podpísanú mali rámcovú zmluvu na rovnakú sumu. Predmetom zmluvy bolo vtedy poskytovanie ochrany prírode. Zmluvu v roku 2017 označil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) za nezákonnú.



V roku 2017 uzavrela ŠOP s KCZS dvojročnú zmluvu v hodnote 850-tisíc eur. Za uvedenú sumu mala podľa OZ Prales chrániť prírodu, teda vykonávať to, čo má vykonávať ŠOP. Zmluva bola pritom uzatvorená bez verejného obstarávania. Po uzatvorení zmluvy boli preto podané podnety Najvyššiemu kontrolnému úradu (NKÚ) a ÚVO. NKÚ podnet následne postúpilo MŽP. Ministerstvo vtedy skonštatovalo, že pochybenia nastali „iba v oblasti účtovníctva“. ÚVO však zistil, že ŠOP neoprávnene použila zákonnú výnimku z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, nepostupovala podľa tohto zákona a nepoužila postupy zadávania zákaziek podľa zákona.

OZ Prales zároveň upozornilo, že väčšina zásahov KCZS sa uskutočnila v Gabčíkove, kde združenie sídli alebo v jeho blízkom okolí. „Ak sú štátni ochranári ochotní zaplatiť z vlastného rozpočtu 850-tisíc eur za niečo, čo si vedia zabezpečiť aj vlastnými silami, mali by jednoznačne preukázať, že je to nevyhnutné a efektívne. Ak absolvovali 316 akcií a neboli to len prechádzky, malo by sa to odraziť v počte kontrolovaných osôb, zaevidovaných priestupkov, uložených pokút, zhabaných motoriek či štvorkoliek,“ povedal v januári tohto roka Juraj Vysoký z OZ Prales.



Predstavitelia OZ Prales naznačujú, že spolupráca medzi organizáciami spadajúcimi pod rezort životného prostredia a KCZS bola podozrivá a mohlo dôjsť k porušeniu zákona.

„O nezákonnosti postupu pri uzatvorení dohody sme nemali od začiatku najmenšie pochybnosti. A o tom, že MŽP pri kontrole nič závažnejšieho neobjaví, tiež nie. Okolnosti totiž svedčia o tom, že niekto na MŽP má túto mimovládnu organizáciu vo veľkej obľube. Podobné dohody totiž uzatvorila Komplexná centrálna záchranná služba Gabčíkovo aj s ministerstvom zriadeným Slovenským vodohospodárskym podnikom v roku 2017 a v roku 2018. V oboch prípadoch na 900 tisíc eur,“ uviedol v januári Marián Jasík z OZ Prales.

Vedením ŠOP zatiaľ nebola poverená konkrétna osoba. Podľa informácií Denníka N Budaj tento post ponúkol bývalému riaditeľovi Národného parku Muránska planina Marcelovi Uhrinovi, ktorý aktuálne ponuku zvažuje.