Obavy z koronavírusu sú po mesiaci nižšie. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý realizovali vedeckí pracovníci Slovenskej akadémie vied (SAV) a analytici spoločností Mnforce a Seesame.

S mesačným odstupom zmapovali aktuálnu situáciu na Slovensku v súvislosti s koronavírusom. Zistili tak, že podiel ľudí, ktorí sa epidémiou cítia ohrození medzimesačne mierne klesol. Aprílové výsledky porovnali aj s obdobným výskumom v Rakúsku. Výsledkom je, že ľudia na Slovensku deklarujú silnejší pocit ohrozenia zdravia aj ekonomickej situácie než respondenti v Rakúsku. Agentúru SITA o tom za realizátorov prieskumu informoval Juraj Caránek.

Respondenti vo výskume Ako sa máte, Slovensko? častejšie odpovedali, že pre nich osobne predstavuje koronavírus zdravotné ohrozenie. Ak boli starší, obávali sa o svoju prácu a tvrdili, že ich domácnosť ťažšie vychádzala s príjmom. Odpovede na otázku o ohrození obyvateľov Slovenska vo všeobecnosti boli menej výrazne spojené s demografickými alebo socio-ekonomickými charakteristikami jednotlivca.

Pocit, že koronavírus ohrozuje ekonomickú situáciu respondenta osobne, bol najsilnejšie prítomný u respondentov, ktorí pociťovali ohrozenie svojej pracovnej pozície a deklarovali, že ich domácnosť vychádza s príjmom ťažšie. Odpovede o ohrození ekonomickej situácie vo všeobecnosti boli tiež spojené s obavami o pracovnú pozíciu a výrazne viac túto obavu zdôrazňovali ženy.



Vďaka spolupráci s tímom Austria Corona Panel Project, porovnali slovenskí výskumníci aprílové výsledky s obdobným výskumom v Rakúsku. „Takéto výskumy nastavujú našej spoločnosti dôležité zrkadlo. Ukazujú, ako ľudia prežívajú epidémiu a pomáhajú pri nastavovaní verejných politík. Z postojov ľudí je napríklad zrejmé, že ohrozenie epidémiou berú výrazne vážnejšie ako naši rakúski susedia. Dá sa predpokladať, že dobre vysvetlené odporúčania budú mať na správanie obyvateľov podobný efekt ako príkazy a zákazy,“ približuje Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Podľa prieskumu, vysvetlenie odlišnosti medzi Rakúskom a Slovenskom pravdepodobne nebude v celkovej miere dôvery v zdravotníctvo, ako by sa mohlo zdať z výskumov, v ktorých hodnotia Rakúšania svoj zdravotný systém výrazne pozitívnejšie. V aktuálnom výskume mali v súvislosti s krízou spôsobenou šírením koronavírusu slovenskí respondenti dokonca o niečo vyššiu dôveru v zdravotníctvo ako respondenti v Rakúsku. Respondenti v Rakúsku, naopak, deklarovali o niečo vyššiu mieru dôvery vo vládu.

„Je zaujímavé, že vnímané riziko ohrozenia zdravia na osobnej úrovni je vyššie na Slovensku než v Rakúsku, kde koronavírus bol podstate rozšírenejší. U nás bol však od začiatku politikmi a verejnými činiteľmi braný veľmi vážne, a opatrenia sa urobili veľmi rýchlo. To zvýšilo vnímanú závažnosť situácie zo strany ľudí. Vyššie vnímané ekonomické ohrozenie nie je prekvapením aj vzhľadom na odlišnú životnú úroveň u nás a v Rakúsku,“ podotkla Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.



Na škále od 1 do 10, kde hodnota 1 znamená najväčšie ohrozenie sa priemerná hodnota zvýšila zo 4,5 na 5,0. Pocit ohrozenia vyjadrovali častejšie starší respondenti, tí, ktorí uviedli, že ich pracovná pozícia je ohrozená a respondenti, ktorí uviedli, že pre ich domácnosť je ťažké vyjsť s rozpočtom.

Menej sa cítili ohrození ľudia, ktoré dôverovali slovenskému zdravotníctvu. Napriek miernemu poklesu pocitu ohrozenia respondenti aj v druhej vlne výskumu v apríli deklarovali naďalej vysokú mieru obmedzenia sociálnych kontaktov a nosenia rúšok či respirátorov.

Nový prieskum slovenskí výskumníci a analytici realizovali 21. až 23. apríla na vzorke 1000 obyvateľov. Rakúsky výskum Corona Onlinepanel uskutočnili 10. až 16.apríla na vzorke 1 500 respondentov.