Nepriamych úmrtí, spôsobených ekonomickými stratami v súvislosti s bojom voči pandémii koronavírusu, môže byť ďaleko viac ako tých, ktoré má na svedomí vírus samotný.

Už súčasná intenzita opatrení, ktoré majú zabraňovať ďalšiemu šíreniu koronavírusu, môže na jeden zachránený život spôsobiť vďaka poškodenej ekonomike až 70 ďalších nepriamych úmrtí. Analýzu, podľa ktorej by mohli mať karanténne opatrenia devastujúce účinky nielen na ekonomiku, približuje Filip Vačko pre portál Menej štátu. 

Vačko sa vo svojom komentári odvoláva na výpočty londýnskeho ekonóma Paula Frijtersa. Podľa neho by aj v prípade, ak by všetky štáty na svete okamžite aktuálne opatrenia zrušili, globálne ekonomické škody dosiahli úroveň 50 biliónov dolárov.

Takáto strata by so sebou priniesla škody, ktoré by spomalili výkon ekonomiky. „Menší výkon ekonomiky tak automaticky znamená menej zdrojov pre zdravotníctvo, čo automaticky (pri zachovaní rovnakých podmienok) znamená menej zdrojov na liečenie ľudí, čiže odvracanie úmrtí,“ vysvetľuje Vačko.

V tomto kontexte je dôležité pripomenúť, že na zdravie a dĺžku dožitia populácie vplýva aj faktor ekonomickej stability. Dobrým príkladom je Čína, v ktorej vďaka ekonomickému rastu za posledných 42 rokov narástol priemerný vek dožitia z pôvodných 65 na súčasných 75 rokov.

Podobný vývoj zaznamenala aj India, v ktorej za posledných 30 rokov stúpol priemerný vek dožitia až o 15 rokov. V opačnom smere platí, že spolu s nárastom chudoby priemerný vek dožitia klesá prípadne nestúpa takým spôsobom, ako by sa to dialo bez poškodenej ekonomiky.

Portál Menej štátu s odvolaním sa na výpočty Frijtersa ďalej uvádza, že podľa tohto britského ekonóma mohli mať karanténne opatrenia doposiaľ na svedomí minimálne desať miliónov nepriamych dodatočných úmrtí. V skutočnosti však toto číslo môže byť oveľa vyššie.