Nakoľko môžeme v tejto tragickej kríze dôverovať konaniu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a veriť v jej nezávislosť, keď najväčším donorom je nadácia Billa Gatesa? Zamyslenie Paula Ebelinga priniesol portál livetradingnews.com.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) je špecializovaná medzivládna organizácia OSN (Organizácie spojených národov). Vznikla v roku 1948 s cieľom rozvíjať medzinárodnú spoluprácu zameranú na zlepšenie podmienok verejného zdravia.

Jej úlohou by malo byť chrániť, podporovať a zlepšovať zdravie populácie, predchádzať hrozbám a prekonávať ich. Stanovy dávajú WHO dostatočne široký mandát, aby sa snažila o dosiahnutie „najvyššej možnej úrovne zdravia“ pre všetky národy.



Niektoré kľúčové fakty:

• pandemický plán chrípky navrhnutý v roku 1999 bol silne ovplyvnený farmaceutickým priemyslom;


• Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) spochybnilo spôsob, akým WHO riešilo pandémiu prasacej chrípky v roku 2009 s tým, že jej odporúčanie naskladniť vakcíny a antivirotiká bolo plytvaním verejných prostriedkov;


• PACE prišlo k záveru, že existujú „presvedčivé dôkazy, že závažnosť pandémie bola WHO obrovsky nadhodnotená“ a rozhodovanie organizácie ovplyvnil farmaceutický priemysel;


• existuje aj ďalší dôkaz, ktorý naznačuje, že WHO sa správa tak, akoby v skutočnosti slúžila záujmom farmaceutických spoločností. Napríklad kongresová správa v roku 2009 uvádzala, že opiodiový gigant Purdue Pharma ovplyvnil smernice WHO na liečbu bolesti;


• len 25 percent finančných zdrojov WHO pochádza z členských štátov, zvyšných 75 percent tvoria príspevky dobrovoľníkov. Najväčším donorom je Nadácia Billa a Melindy Gatesových.

WHO vydalo v septembri 2019 vyhlásenie, podľa ktorého spolupracovala s Facebookom na obmedzení „dezinformácií“ o vakcínach a na presadzovaní slobody prejavu a zodpovednej demokracie v Amerike.

WHO kvôli zdrojom financovania zlyháva v napĺňaní svojho pôvodného mandátu. Čo je ešte horšie, WHO slúži svojim korporátnym pánom a v podstate ničí, a nie zlepšuje zdravie sveta.

Veľká otázka číslo 1: Kto financuje WHO?

Januárové číslo Pharmaceutical Technology v roku 2016 informovalo, že len 25 percent zdrojov WHO pochádza od členských štátov. Zvyšok sú dobrovoľné príspevky a najväčším donorom je Nadácia Billa a Melindy Gatesových (The Bill & Melinda Gates Foundation). Hodnota ich vkladu dokonca presiahla výšku príspevku akéhokoľvek individuálneho štátu.

Silný vzťah Gatesových nadácií a WHO je teraz obzvlášť zaujímavý. Vo vydaní The Washington Times (oprava zdroja, v skutočnosti to bolo uverejnené v The Washington Post, 1. apríla 2020, pozn. red.) Gates vo svojom komentári vyzval na úplné uzatvorenie všetkých amerických štátov a nariadenie karantény pre všetkých Američanov „kým počty prípadov nezačnú klesať..., čo by mohlo trvať 10 a viac týždňov“. (The Washington Times však v reakcii na to uverejnili komentár o Gatesovom konflikte záujmov a o tom, že prakticky kontroluje politiku WHO, pozn. red.)

Skutočnosť je taká, že len málo Američanov z robotníckej triedy by bolo schopných prežiť bez niekoľkomesačného príjmu. A, berúc do úvahy mieru úmrtnosti na COVID-19, o ktorej sa verí, že je podobná chrípke, čiže okolo 0,1 percenta, zastavenie ekonomiky na niekoľko mesiacov nie je opodstatnené, pokiaľ neexistuje niečo, čo nám vláda nepovedala, pokračuje ďalej v názore Ebeling.



Gates následne v piatok 13. marca odstúpil z predstavenstva spoločnosti Microsoft a tiež Berkshire Hathaway, aby sa mohol viac venovať filantropickým aktivitám, vrátane svetového zdravia. Väčšinu pozornosti tak pravdepodobne zameria najmä na svoje nadácie.

V roku 2017 bol výkonnej rade WHO adresovaný otvorený list s dlhým zoznamom zástupcov organizácií na ochranu verejných záujmov, zdravia a občianskych záležitostí, ktoré kritizovali návrh WHO na prijatie Nadácie Billa a Melindy Gatesových ako externého účastníka „oficiálnych vzťahov“ s WHO a jej riadiaceho orgánu Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA).

V liste sa uvádza, že podľa Americkej komisie pre cenné papiere a burzy, zdrojom príjmov Trustu nadácie Billa a Melindy Gatesových (The Bill & Melinda Gates Foundation Trust) sú okrem iného investície do produktov, ktoré súvisia s potravinami, alkoholom a fyzickou nečinnosťou a podieľajú sa na súčasnej kríze civilizačných chorôb, napríklad srdcovo-cievnych ochoreniach, mozgovej mŕtvici, rakovine a cukrovke.



Priame investície nadácie zahŕňajú:

• oblastná spoločnosť Coca-Cola, ktorá pôsobí v južnej časti USA (466 miliónov dolárov)


• Walmart (837 miliónov dolárov), najväčší maloobchod s potravinami v USA a popredný predajca farmaceutických liečiv a alkoholických nápojov


• Walgreen-Boots Alliance (280 miliónov dolárov), veľký nadnárodný predajca farmaceutických liečiv


• najväčšie svetové televízne spoločnosti: Group Televisa (433 miliónov dolárov) a Liberty Global PLC (221 miliónov dolárov)

Okrem toho, približne 25 percent aktív fondu Gatesovej nadácie je investovaných do Berkshire Hathaway, ktorá vlastní 17-miliardový podiel v americkej spoločnosti Coca-Cola a podiel 29-miliárd dolárov v spoločnosti Kraft Heinz, jedného z 10 najväčších potravinárskych koncernov na svete.

Signatári vyzvali členské štáty, aby primerane financovali WHO, čím by sa predišlo tomu, že bude organizácia závislá na príspevkoch od ľudí, ktorí majú podiel v spoločnostiach, obchodujúcich s potravinami, liečivami a alkoholom.



Napriek tomu, že Gatesova nadácia má od roku 2006 „štruktúru dvoch subjektov“, kde Nadácia Billa a Melindy Gatesovej rozdeľuje peniaze a Trust nadácie Billa a Melindy Gatesovej spravuje aktíva a investície, konflikty záujmov sú jasne viditeľné. Aj keď tvrdia, že obe sú mimo priamej predajnej politiky.

V roku 2017 Národná technická poradná skupina pre imunizáciu (NTAGI) v Indii prerušila svoje väzby s Nadáciou Billa a Melindy Gatesových. Podľa denníka India Times „existovali otázky týkajúce sa vzťahov Gatesovej nadácie s farmaceutickými spoločnosťami a možného vplyvu, ktorý by to mohlo mať na očkovaciu stratégiu krajiny“. Indické ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, že NTAGI bude miesto toho plne financované vládou.

Bill Gates, Melinda Gatesová a Warren Buffet sú správcami majetku nadácie. Aktivity usmerňujú tak, aby to v konečnom dôsledku prinieslo úžitok a peniaze pre Trust Gatesovej nadácie, píše ďalej Ebeling.

Zvládanie súčasnej pandémie COVID-19 organizáciou WHO sa stalo predmetom podrobného skúmania. Článok zo 16. februára 2020 zdôraznil „nadšené“ uznanie vyjadrené Číne generálnym riaditeľom WHO Tedrosom Adhanom Ghebreyesusom, za reakciu po vypuknutí nákazy vo Wu-chane, napriek dôkazom, ktoré naznačovali, že čínske úrady „sa snažili potlačiť a kontrolovať správy o víruse a dokonca hrozili zdravotníckym informátorom zatknutím...“.



„Ocenenie čínskej reakcie WHO viedlo kritikov k spochybneniu vzťahov medzi týmito dvoma subjektmi. Agentúra OSN sa spoliehala na financovanie a spoluprácu členov, aby WHO fungovala, čím poskytla bohatým členským štátom ako Čína značný vplyv.„

„Postavenie WHO vo vzťahu k Číne tiež opäť otvorilo dlhodobú diskusiu o tom, či je WHO, založená pred 72 rokmi, dostatočne nezávislá na to, aby mohla plniť svoju úlohu.“

Konečná analýza

Zdá sa byť nepravdepodobné, že WHO je natoľko nezávislá, aby dokázala zabezpečiť ochranu verejného zdravia vo svete. Farmaceutický priemysel dnes nemá o nič menší vplyv na WHO ako tomu bolo v roku 2009, keď Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) uviedlo, že organizácia bola nadmieru ovplyvnená špecifickými záujmami.

WHO vtedy tlačila na krajiny po celom svete, aby investovali do antivirotík a vakcíny proti prasacej chrípke so slabou účinnosťou i bezpečnosťou.

Dnes máme Billa Gatesa, kľúčového donora WHO, ktorý vyzval na 10-týždňové alebo aj dlhšie uzatvorenie Spojených štátov a rýchle budovanie nových zariadení, ktoré majú zvládnuť výrobu miliárd dávok vakcín proti COVID-19.

Veľká otázka číslo 2: Kto získava a kto stráca zavedením týchto dvoch odporúčaní?

Premýšľajte.

Rastúca nedôvera voči inštitúciám nakazila iniciatívy potrebné na zabezpečenie sveta pred výzvami, ktoré nectia žiadnu históriu ani štátne hranice.

Hoci respondenti v nedávnom prieskume Gallup Survey považovali lekárov a vedcov za najdôveryhodnejších (94 percent a 86 percent, v tomto poradí), len 9 percent z nich vyjadrilo skutočnú dôveru voči vláde.

WHO by sa mala vrátiť k svojmu historickému poslaniu „strážcu“ sveta v prípade, že hrozí nebezpečenstvo.

Ak sa tak nestane, mali by sme WHO nahradiť inou organizáciou, ktorá dá svetu nie vždy to, čo chce vedieť, ale to, čo vedieť potrebuje.

Od toho závisí naše prežitie.

Autor Paul A. Ebeling je polyhistor, ktorý sa zaoberá rôznymi oblasťami – vrátane finančných trhov a filozofie.