Ak by niekto potreboval ďalší dôkaz rozpadajúcich sa transatlantických väzieb, pandémia nového koronavírusu jasne ukázala, aké zlé sú vzťahy medzi Spojenými štátmi americkými (USA) a Európou. Komentár priniesli Foreign Affairs.

Spolupráca na oboch stranách Atlantiku je dôležitá pre celý svet a aj pre ľudí, ktorí vnímajú, že ich vlády zlyhali. V čase pandemickej krízy môžu – a musia – byť vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európou zachránené.

Po rokoch vzájomného sťažovania sa – ohľadom výdavkov na obranu, obchod a omnoho viac – rozdielne národné reakcie na aktuálnu krízu priniesli nové zdroje napätia a nespokojnosti. Čeliac nedostatku zdravotníckeho vybavenia sa USA aj Európa stiahli sami do seba.

Washington nariadil spoločnosti 3M, aby zastavila vývoz respirátorov N95 (v Európe známe ako FFP2, pozn. red.) a presmerovala svoju zámorskú produkciu do USA, v rámci širšieho úsilia na uspokojenie domáceho dopytu, uvoľňujúc reštrikcie len v prípade ostrého ohlasu. Európska únia z rovnakého dôvodu zakázala export štítov, rukavíc, respirátorov a ochranných oblekov. Vzájomné politiky typu „ožobráč blížneho svojho“ (tzv. beggar-thy-neighbor policy, ekonomická politika, prostredníctvom ktorej sa jedna krajina snaží pomôcť si prostriedkami, ktoré vedú k zhoršeniu situácie iných krajín, pozn. red.) však môžu spôsobiť, že daň, ktorú zaplatíme vírusu, bude ešte vyššia.



Jednostranný zákaz transatlantického cestovania vydaný americkým prezidentom Donaldom Trumpom takisto vyvolal hnev medzi európskymi lídrami, ktorí lamentovali nad tým, že USA to s nimi najprv nekonzultovali.

Pandémia by však mala rovnako objasniť aj ďalšiu realitu: transatlantická spolupráca je nevyhnutná na nájdenie riešení spoločných výziev – pre USA, Európu a pre svet. Preto, aj keď pandémia spôsobila najnovšie kolo transatlantického rozhorčenia – môže a mala by tiež krajinám poskytnúť potrebný podnet nad rámec pretrvávajúcich sporov a zameranie sa na nový transatlantický projekt: vytvoriť spolupracujúce reakcie na pandémiu. Kríza prináša príležitosť rozvinúť účinnejšie politiky a na novo vybudovať zmysel pre transatlantickú solidaritu, ktorý môže pretrvávať počas tejto mimoriadnej situácie a aj po jej skončení.

V núdzi poznáš priateľa

Prvý krok, ktorý by mali USA a aj Európa urobiť, je odvolať všetky vývozné zákazy a clá na zdravotnícke vybavenie. Približne tri desiatky krajín obmedzili v marci vývoz kritických výrobkov ako napríklad nemocničných respirátorov, zdravotníckeho ochranného oblečenia a ďalšieho vybavenia. Európa je hlavným dodávateľom respirátorov, CT snímačov, dezinfekčných prostriedkov na ruky, zariadení na monitorovanie pacientov a röntgenového vybavenia do USA. Akýkoľvek ochranársky podnet na obmedzenie tohto obchodu je krokom proti sebe a ohrozuje životy na oboch stranách Atlantiku.

Tieto obchodné prekážky tiež poškodili existujúce spojenectvá. Počas počiatočných štádií prepuknutia koronavírusu, Francúzsko a Nemecko blokovali vývoz potrebného zdravotníckeho vybavenia do iných členských krajín Európskej únie (EÚ) a to napriek tomu, že by mali byť jednotným trhom. Až po nátlaku zo strany švédskych úradníkov odvolala francúzska vláda svoje exportné reštrikcie na respirátory a gumové rukavice (švédska spoločnosť sa pokúšala poslať tieto výrobky do Talianska a Španielska z centrálneho skladu vo Francúzsku). Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová pripomenula svojim EÚ náprotivkom, že „vnútorný trh funguje aj v čase krízy“. Spojené štáty medzitým len pozvoľna ponúkli pomoc svojim partnerom, vrátane Talianska, ich najťažšie zasiahnutého európskeho spojenca.



Táto tvrdá realita vytvorila príležitosť, ktorú sa Rusko a Čína ponáhľali využiť. Ruský prezident Vladimír Putin 22. marca, len 24 hodín po rozhovore s talianskym premiérom Giuseppem Contim, poslal do Talianska 9 lietadiel naložených zdravotníckym materiálom. Ruská pomoc bola kontroverzná – podľa niektorých správ bola väčšina dodávky vôbec alebo len minimálne použiteľná – ale Taliani, ktorí sa cítili byť opustení svojimi tradičnými spojencami, pomoc prijali.

Čína na taliansku situáciu reagovala ešte rýchlejšie. Odoslala špecializovaný zdravotnícky personál, rukavice, respirátory a ventilátory. Taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio ocenil toto úsilie a vyjadril radosť, že „sú na svete ľudia, ktorí chcú Taliansku pomôcť“. Uznanie Číne potom prejavili aj ďalšie krajiny vrátane Českej republiky, Francúzska, Grécka a Španielska.

V apríli sa začala EÚ mobilizovať a oznámila významné finančné, hospodárske a medicínske podporné programy, ale súdržnosť únie už utrpela značné škody. Američania a Európania presadzujú otvorený obchodný systém od konca II. svetovej vojny; koronavírusu by sa preto nemalo dovoliť zvrátiť to zhoršením existujúceho transatlantického obchodného napätia. Pandémia by miesto toho mala vytvoriť priestor na návrat k spoločným princípom slúžiacim občanom i spojencom – či už ide o to, aby zdravotnícki pracovníci dostali vybavenie, ktoré potrebujú alebo o pomoc chorým uzdraviť sa. Zrušením škodlivých zákazov a ciel by sa dosiahla dobrá politika i geopolitika.

Hrozby 21. storočia

USA a Európa by okrem toho mali využiť vírus ako šancu na predefinovanie národnej a medzinárodnej bezpečnosti tak, by zahŕňala aj verejné zdravie. COVID-19 jasne dokázal, že mikróby môžu zabíjať rovnako ako guľka.

Aby sa tak mohlo stať, USA a Európa by mali rozšíriť kapacity Organizácie severoatlantickej zmluvy (NATO). Organizácia sa už preukázala ako dôležitá počas súčasnej pandémie, keď dodávala potrebné zdravotnícke vybavenie a poskytla svoju vojenskú prepravu na zabezpečenie pomoci. Ale vzhľadom na kolektívnu potrebu zdravotníckych pomôcok, ktorá vznikla počas krízy COVID-19, NATO by malo poskytnúť ďalšiu pomoc vytvorením medicínskych zásob. Ak NATO dokáže skladovať vojenské zariadenie, takisto môže mať na sklade spoločné zdravotnícke vybavenie so zárukou, že všetci partneri sprístupnia tieto lekárske potreby ostatným,  keď to bude nutné.

Tento posun by nielen umožnil väčšiu spoluprácu tam, kde je to naozaj potrebné, ale tiež zmenšil trhliny v transatlantickej bezpečnostnej aliancii. Naťahovanie sa o lekárske vybavenie medzi členmi NATO hlboko poškodzuje vzájomnú spolupatričnosť.



Napríklad francúzski a nemeckí predstavitelia sa sťažovali, že boli prebití kupujúcimi z USA, ktorí ponúkli vyššiu cenu. A začiatkom tohto mesiaca Berlín obvinil USA, že prevzal ich dodávku 200-tisíc masiek v Thajsku. Berlínsky minister vnútra Andreas Geisel to označil za „čin moderného pirátstva“. (Geisel vzal neskôr svoje vyhlásenie späť, ale sklamanie bolo zrejmé.)

Mandát NATO na držanie zdravotníckych zásob by tiež znovu potvrdil, že organizácia má svoje opodstatnenie aj vo vzťahu voči hrozbám 21. storočia. Za posledné desaťročie sa nadšenie verejnosti pre alianciu znížilo. Podľa údajov nezávislého fakt-tanku Pew Research Center, priaznivé hodnotenie NATO verejnosťou pokleslo v Nemecku o 16 percentuálnych bodov – zo 73 percent v roku 2009 na 57 percent v roku 2019 a o 22 bodov vo Francúzsku – zo 71 v roku 2009 na 49 percent v minulom roku.

Rozšírenie zásob NATO tak, aby zahŕňali aj osobné ochranné prostriedky a ďalšie zdravotnícke potreby, by organizácii umožnilo zlepšiť pomoc počas pandémie a dala by tak jasne najavo, že je pripravená chrániť svojich členov pred súčasnými najnaliehavejšími hrozbami, či už prichádzajú z agresívneho Ruska, nestabilného Blízkeho východu alebo sa týkajú pandémie.

Demokratický dohľad

Nakoniec by Američania a Európania mali reagovať na budúce medzinárodné pandémie vytvorením spoločného systému globálneho medicínskeho dohľadu. Keď transatlantickí spojenci zaznamenajú vypuknutie nákazy smerujúcej k epidémii na miestnej alebo vnútroštátnej úrovni, musia byť pripravení vyslať lekárske tímy s rýchlou reakciou na  posúdenie rozsahu hrozby a zabezpečenie potrebných opatrení.

Táto politika musí byť založená na dohodnutej transatlantickej pandemickej stratégii, ktorá definuje, čo predstavuje pandémiu, vysvetľuje protokoly na včasné zastavenie a zmierňovanie šírenia a obsahuje podrobnosti o tom, ako spoločne riadiť epidémiu, ak má potenciál prerásť do globálnej úrovne.

Tento medicínsky dohľad by mal byť nasledovaný spoločným úsilím zameraným na pomoc ostatným krajinám zastaviť vypuknutie nákazy. Malo by byť navrhnuté ako zárodok oveľa efektívnejšieho globálneho systému riadeného Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).

WHO v súčasnosti nemá právomoci ani zdroje na prevádzkovanie takéhoto systému a Trumpovo nedávne rozhodnutie pozastaviť financovanie WHO len zhorší situáciu. USA a Európa by sa miesto toho mali snažiť o posilnenie úlohy WHO prostredníctvom iniciatív, ako je globálna „zodpovednosť informovať“ – záväzok včasného varovania, ktorý by prijali nielen národné vlády, ale aj regionálne zdravotnícke úrady, výskumné laboratóriá a spoločnosti, ktoré hlásia vypuknutie epidemických ochorení.



Ako sa koronavírusová kríza rozšírila, občania sa zmobilizovali. Keď britská vláda hľadala dobrovoľníkov, ktorí by pomohli NHS (Národná zdravotná služba, pozn. red.) v boji s COVID-19, do 4 dní sa prihlásilo viac ako 750-tisíc ľudí. To predstavuje najväčší nárast počtu dobrovoľníkov od II. svetovej vojny. Na výzvu takisto zareagovali aj miliardári: výkonný riaditeľ Twitteru Jack Dorsey prisľúbil v rámci pomoci miliardu dolárov. Nič z toho však nemôže vynahradiť prázdne miesto, ktoré zanechali vlády.

Teraz je čas, aby USA využili svoj obrovský potenciál globálneho vodcu. Spojené štáty, spolu s najbližšími spojencami v Európe môžu tvoriť jadro celosvetovej reakcie na pandémiu a rovnako aj ostatných posunúť k spolupráci.

Občania na oboch stranách Altantiku čoraz viac uznávajú, že potrebujú radšej viac ako menej medzinárodnej spolupráce. Očakávajú, že vlády ich budú chrániť a mnohí majú pocit, že ich lídri počas súčasnej pandémie zlyhali.

Vláda Spojených štátov a jej európski kolegovia musia naliehavo pracovať spolu, aby sa s koronavírusom popasovali. Tieto navrhované iniciatívy sú jedným zo spôsobov, ako vyjadriť transatlantickú solidaritu, keď teraz spojenci skutočne potrebujú pomoc. Sú tiež mechanizmom, ktorý zaistí, že svet nebude čeliť recidíve COVID-19 a že spojenci nebudú bojovať proti ďalšej pandémii sami.