Technologický pokrok v 19. storočí naznačoval, že skôr či neskôr ľudstvo pristúpi k použitiu chemických zbraní v rôznych vojnových konfliktoch v budúcnosti. 

Ako na historyweb.dennikn.sk uvádza Mgr. Vladimír Koppan, PhD. - absolvent Katedry histórie FF UKF v Nitre, ktorý sa vo svojom výskume venuje vojenským dejinám 19. a prvej polovice 20. storočia, Nemci na svojich protivníkov vyskúšali novú zbraň - bojový plyn. Prvý krát ho nasadili pri belgickom meste Ypres a rozpútali tak nový druh vojny.

Využitie bojových plynov vo vojne malo vtedy omnoho katastrofickejší dopad než kedykoľvek predtým. Zelenožltý mrak zasiahol francúzske pozície a vojaci v zákopoch sa začali dusiť. Tí, ktorí nestihli ujsť, zomreli na mieste, uvádza historik.

"Nasadenie bojových plynov v boji pritom nebolo žiadnou novinkou. Kde-tu sa v priebehu histórie objavujú záznamy o tom, že došlo k ich použitiu v ozbrojených konfliktoch. Napríklad počas peloponézskej vojny zapaľovali Sparťania pod hradbami Platají ohne tvorené drevom, smolou a sírou. Štipľavý dym mal oslabiť vôľu obrancov brániť sa pri nasledujúcom útoku," poznamenáva Vladimír Koppan.



Pripomenul ešte, že taktiež Leonardo da Vinci sa pohrával s myšlienkou, ako vytvoriť zmes arzénového prachu so sírou, ktorá sa mala plniť do delových gulí. "Tie mali byť následne vystreľované proti nepriateľským lodiam. Pri dopade by sa gule rozpadli, čím by sa jedovatá zmes dostala do vzduchu. Každý, kto by ju vdýchol, udusil by sa," uvádza historyweb.

Ofenzíva Dezinfekcia

Späť ale k prvej svetovej vojne a nemeckým prípravám na plynový útok. Novú ofenzívu nazvali Dezinfekcia a bojový plyn mal byť vypustený z tlakových nádob. O ostatné sa mal postarať vietor, ktorý by koncentrovaný toxický mrak doviedol priamo do protivníkových línií. "Po dlhých úvahách sa nemecké velenie rozhodlo použiť chlór. Mal celý rad výhod. Bol lacný, ľahko dostupný, zraňujúci a po použití nezostával dlho na bojisku," hovorí Koppan.

Plány na prvé nasadenie bojového plynu v dejinách pri dedinke Gheluvelt však zlyhali pre nepriaznivé prúdenie vzduchu zo západu, ktoré znemožňovalo použiť tajnú zbraň. Vyskytlo sa ešte viacero neúspešných pokusov. Až po čase padla voľba na oblasť severne od mesta Ypres. Nemecký špeciálny oddiel ženistov tu 4. až 11. apríla 1915 umiestnil v predných zákopoch 5730 tlakových nádob naplnených 168 tonami chlóru. Aj tento útok musel byť pre nepriaznivé poveternostné podmienky niekoľkokrát odvolaný.



"Niektorí dôstojníci neboli schopní uveriť skutočnosti, že sa Nemci uchýlia k takému zákernému spôsobu vedenia vojny. Boli aj takí, ktorí sa pokúsili vykonať isté protiopatrenia. Nemali však buď dostatok času, alebo kompetencie na to, aby mohli vykonať všetko, čím by sa na útok pripravili," uviedol historik.

Nech Boh strestá Anglicko

Počasie bolo priaznivé v noci z 21. na 22. apríla 1915. Dlho plánovaná operácia tak mohla konečne začať. Začala sa operácia s tajným kódom „Nech Boh strestá Anglicko“, hoci paradoxne útok smeroval na Francúzov. Spustený bol 17:24 a nad nemeckými líniami sa vzniesli tri svetlice. Delostrelectvo spustilo desivú paľbu.

"Ženisti otvorili tlakové nádoby a tie boli za necelých desať minút prázdne. 168 ton chlóru sa začalo ako dva zelenožlté mraky pomaly plaziť k francúzskym pozíciám. Onedlho sa mraky spojili a vytvorili modrobielu hmlu. Francúzi si tento úkaz vysvetľovali ako dymovú clonu, ktorá mala kryť nemecký útok. Začali sa preto pripravovať na boj," opisuje Vladimír Koppan.

Už prvé vdýchnutie toxického plynu muselo podľa neho vojakov ochromiť. Pri nemeckom útoku vraj bola koncentrácia tisíc dielov chlóru na milión dielov vzduchu.



„To, čo sme videli, bola totálna smrť. Nič nezostalo nažive… Keď sme prišli do francúzskych zákopov, boli prázdne. Ale o pol kilometra ďalej sme nachádzali telá francúzskych vojakov... Mohol si vidieť mužov s rozškrabanými tvárami a hrdlami v snahe chytiť dych. Niektorí sa radšej sami zastrelili,“ opísal svoje zážitky nemecký vojak Wili Siebert v liste domov.

Pandorina skrinka

Historik Vladimír Koppan pre hitoryweb poznamenáva, že nemecké velenie s podobným úspechom nepočítalo. Nepripravilo tak dostatok záloh a večer sa útok zastavil. Dohodovým silám sa následne narýchlo podarilo zaplátať dieru v obrane. Opätovné nemecké útoky sa už zmenili na krvavé zrážky bez väčšieho úspechu.

Dodnes sa nevie, aký počet strát bol po plynovom útoku pri Ypres. Niektorí udávajú 40-tisíc mužov, iní hovoria o 1 400 mŕtvych a zhruba 3 000 ranených vojakoch. Práve v týchto dňoch si pripomíname 105. výročie útoku, pri ktorom Nemci prvý krát použili tak zákerný a dovtedy nevídaný druh zbrane.

"Svojou tajnou zbraňou otvorili Pandorinu skrinku. Použitím smrtiaceho chlóru zbúrali morálne zábrany, ktoré dovtedy bránili obom stranám vyvíjať a používať v boji toxické plyny. Vzniklo tak nové bojisko. Ďaleko od frontu a hrmotu zbraní sa v chemických laboratóriách začal odohrávať nový súboj. Súboj, kto vyvinie lepší a účinnejší bojový plyn," dodáva ešte Vladimír Koppan.