Zásadným problémom strany Za ľudí je, že jej preferencie boli významne naviazané na lídra Andrej Kisku. A ukázalo sa to aj pred parlamentnými voľbami. Kiska z aktívnej politiky odišiel a nenastúpil do parlamentu.

Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus tak reagoval na pokles popularity strany Za ľudí, ktorá v aprílovom prieskume Focusu získala 3,2 percenta a nedostala by sa tak do parlamentu. Podobné preferencie strana Za ľudí dosiahla aj v prieskume agentúry AKO pre Nový čas, a to tri percentá.

Člen predsedníctva Za ľudí Miroslav Kollár verí, že pokles preferencií je len „prechodný jav", ale len v tom prípade, že sa strana vo veľmi krátkom čase reštartuje.

„Andrej Kiska si neprevzal poslanecký mandát, nie je viditeľný. Rokovania o vytvorení vlády viedla podpredsedníčka strany Veronika Remišová. Myslím si, že u časti voličov došlo k sklamaniu,“ zhodnotil sociológ Slosiarik preferencie Za ľudí. Pripomenul, že ešte v marcovom prieskume Focusu dosiahla strana viac ako päť percent. Potom Kiska podľa Slosiarika z politiky „vycúval“, čo sa prejavilo na popularite strany, pretože mal v nej nezastupiteľné miesto z pohľadu voličov strany.



Slosiarik upozornil, že situáciu strany „automaticky nevyrieši“ ani zmena lídra, ak by ďalej Andrej Kiska nepokračoval v politike. Podľa sociológa voliči vidia, že líderskú pozíciu v strane prebrala Remišová, ale pre nich toto „intuitívne líderstvo nie je formálne potvrdené a zjavne to zatiaľ nestačí“.

„Treba začať pracovať s potenciálnymi voličmi a doručiť im odkaz, že strana dokáže fungovať a robiť politiku aj bez Andreja Kisku. Voličom treba jasne povedať, aká bude budúcnosť strany, lebo teraz sú voliči z hľadiska vnímania Kisku trochu vo vzduchoprázdne,“ dodal sociológ.

Člen predsedníctva Za ľudí a poslanec Miroslav Kollár agentúre SITA povedal, že pokles preferencií strany vníma ako zákonitý dôsledok toho, že sa líder strany Andrej Kiska, vďaka ktorému sa dostali do parlamentu, po voľbách zo zdravotných dôvodov úplne stiahol z verejného života.



„Verím, že to bude prechodný jav, ale len v tom prípade, ak stranu vo veľmi krátkom čase reštartujeme. To znamená, úprimne sa pozrieť na to, kto je náš volič a kde je priestor získavať ďalších. Dlhodobo, z prieskumov aj z výsledku volieb sa ukazuje, že sme strana mestského, stredopravého voliča. A v tomto segmente je aj štvrťmilióna ďalších voličov, ktorí po voľbách nemajú svojho reprezentanta v parlamente,“ povedal Kollár.

Z tohto pohľadu sa treba podľa neho pozrieť na budúceho lídra strany aj programové zameranie. „Je zbytočné sa vybíjať programovo aj personálne v priestore, ktorý je dnes obsadený silnými parlamentnými stranami,“ doplnil Kollár.

Predseda strany Kiska 9. marca informoval, že vynechá rokovania o zostavovaní novej koalície po parlamentných voľbách a že ho bude zastupovať podpredsedníčka strany Veronika Remišová. Ako dôvod uviedol zdravotné problémy so srdcom. Strana Za ľudí získala vo voľbách 5,77 percenta hlasov.



Strana Za ľudí nie je prvou koaličnou stranou, ktorú krátko po voľbách postihol pokles pod hranicu zvoliteľnosti do parlamentu. V roku 2016 rovnakému problému čelila Sieť pod vedením Radoslava Procházku. Dôvody prepadu popularity Siete však boli odlišné.

Ešte pred podpisom koaličnej dohody so stranami Smer - sociálna demokracia (Smer-SD), Slovenskou národnou stranou (SNS) a Mostom-Híd na protest odišla zo Siete skupina poslancov okolo Miroslava Beblavého. Ten hovoril, že koalícia so Smerom-SD bude pre Sieť „samovraždou“.