Napoleon Bonaparte bol najznámejší muž 19. storočia. Na vrchole svojej moci osobne kontroloval viac z európskeho kontinentu než hocikto od čias veľkých rímskych cisárov. 

Dnes Napoleona väčšina ľudí vníma ako ambiciózneho malého muža s nadmerným egom. Iní ho vidia ako predchodcu veľkého agresora 20. storočia, Adolfa Hitlera. Táto predstava je nielen chybná, ale aj neférová.

Minulosť

Napoleon Bonaparte sa narodil 15 augusta 1769 na stredomorskom ostrove, Korzika. Tento ostrov, dlho spájaný s mestským štátom Janov, v Taliansku, sa stal súčasťou Francúzska iba rok pred tým ako sa Napoleon narodil. A vďaka takémuto osudovému obratu sa Napoleon nielen, že stal francúzskym občanom, ale aj jeho cisárom.

Jeho rodičia ho poslali do Francúzska keď mal 9 rokov. Tam študoval za vojaka. Jeho zručnosti v matematike, organizácii a čítaní máp predznamenávali jeho budúci úspech.

Francúzska revolúcia ( 1789 - 1799 ), so svojou prepracovanou gilotínou poskytla jedinečnú možnosť hocikomu kto si dokázal udržať hlavu na tele. Napoleonovi sa to podarilo a keď mal 24 rokov stal sa generálom. Keď mal 26 rokov dosiahol sériu ohromujúcich víťazstiev v Taliansku proti rakúskej armáde ktorá prišla zničiť revolúciu a vrátiť francúzsku kráľovskú rodinu Bourbonovcov na trón.



Tieto výhry z neho spravili národného hrdinu. Bol nielen bystrym generálom, ale aj politikom. Keď dosiahol vek 30 rokov, stal sa nesporným vládcom Francúzska. Korunoval sa za cisára 2.decembra 1804 čim premenil francúzsku republiku na francúzske impérium.

Napoleonove založenie francúzskeho impéria iba zvýšilo úroveň strachu ostatných kráľovských rodov v Európe ako aj úhlavného nepriateľa Francúzska, Britániu. Výsledok tohto strachu a napätia bol vpád rakúskych vojsk do Bavorska ( francúzskeho spojeneca ) pričom Rusko sa k útoku tiež pridalo. Napoleon a jeho Grande Armée v známej bitve pri Slavkove rozmetal túto Rakúsko-ruskú armádu.

V roku 1806 bolo Prusko ďalšie ktoré sa rozhodlo otestovať Napoleona a tak mu vyhlásilo vojnu. Rakušania sa znova pokúsili v roku 1809.

Napoleon nezačal ani jednu z týchto vojen, ale vyhral ich všetky. V roku 1812 sa Napoleon rozhodol, že napadne Rusko ( po tom ako sa dozvedel od svojich špehov, že Rusi chcú znovuobsadiť Poľsko a zosadiť francúzskeho cisára ). Avšak toto sa stalo jeho skazou. Jeho katastrofický zimný ústup z Moskvy ho stál viac ako pól milióna vojakov.



Koniec prišiel v júni 1815 v bitke pri Waterloo. Európske armády pod vedením vojvodu z Wellingtonu porazili Napoleonovu armádu. Bitva však mohla skončiť aj výhrou Napoleona. Wellington ju sám opisuje ako "najtesnejšia vec akú ste kedy vo svojom živote videli".

Napoleon vyhral 46 zo 60 bitiev. Remízou sa skončilo 7 a prehral 7. Jeho výsledky ho jasne označujú ako jedného z najlepších vojenských veliteľov všetkých čias.

Avšak

Hoci si Napoleona pamätáme hlavne vďaka jeho vojenským ťaženiam, sú to práve jeho politické reformy ( vo vnútri aj mimo Francúzska ) ktoré majú najviac trvácny efekt.

• Vo Francúzsku kodifikoval Napoleonov kódex - 42 konkurenčných a protichodných právnych predpisov do jedného francúzskeho práva.


• Zmodernizoval francúzsky školský systém a založil Sorbonne ktorá sa stala jednou z najdôležitejších univerzít v Európe.


• Podporil stavebný búm v Paríži, v meste ktorého architektúra nás neustále okúzľuje.


• Mosty ktoré postavil cez Seinu a kanalizačný systém pod mestom fungujú do dnešného dňa.

Európe priniesol Napoleon najlepšie ovocia revolúcie - koncept rovnosti a meritokracie. Oslobodil židov z giet v ktorých boli "uväznení" po stáročia, čo viedlo k explózií umeleckých, vedeckých a ekonomických inovácií práve z rúk tejto dlho utláčanej minority.

Záver

Je ťažké Napoleona posúdiť lebo bol zodpovedný za všetky tie dobré veci ktoré sme vymenovali vyššie, zatiaľ čo bol takisto zodpovedný za veľa vecí ktoré boli zlé.

Ale vieme povedať jednu vec s úplnou istotou: Porovnávať ho s krvilačnými despotickými diktátormi 20. storočia ( ako Hitler alebo Stalin ) je hrubá nespravodlivosť. Napoleon bol sám o sebe jedinečný a je dôkazom toho, že jeden človek za správnych okolností môže (a v jeho prípade aj dokáže ) zmeniť históriu.