Nepochybne sa objavia ďalšie globálne výzvy, ktorým budú krajiny v priebehu času čeliť. Sedemdesiatročné NATO však nie je nástrojom na ich riešenie, píše v komentári nationalinterest.org.

Pandémia koronavírusu spolu s pochmúrnou vyhliadkou na dlhodobú hospodársku krízu pustoší svet a prináša dlhotrvajúcu krízu v oblasti verejného zdravia. Svetoví lídri musia prehodnotiť výdavky a zdroje na skutočné, súčasné hrozby pre národnú bezpečnosť. Je potrebné spochybniť pokračujúci záväzok voči NATO, ktorého globálne ambície sú do veľkej miery riadené a financované Spojenými štátmi, uvádza komentár.

Prvý generálny tajomník NATO v roku 1949 opísal misiu NATO ako „zamedzenie (expanzií) Rusku, udržanie Američanov (v Európe) a Nemcov na zemi“. Po sedemdesiatich rokoch sa bezpečnostná situácia úplne zmenila. Sovietsky zväz a Varšavský pakt už neexistujú. Berlínsky múr padol a Nemecko nemá voči svojim susedom žiadne územné ambície. Amerika je však stále prítomná v Európe spolu s alianciou NATO v dvadsiatich deviatich krajinách.

V roku 1993 Michail Gorbačov poskytol rozhovor Davidovi Speediemu, v ktorom sa pýtal Gorbačova na ubezpečenia, ktoré dostal od NATO ohľadom nerozširovania sa smerom na východ. Jeho odpoveď bola jednoduchá: „Pán Speedie, boli sme oklamaní.“ Vo svojom hodnotení jasne uviedol, že dôvera, ktorú Sovietsky zväz vkladal do Západu, spolu so zjednotením Nemecka a zrušením Varšavskej zmluvy, sa nikdy nevrátila.



To vyvoláva zásadnú otázku: či NATO dnes zvyšuje globálnu bezpečnosť alebo ju v skutočnosti znižuje? Sme presvedčení, že existuje desať hlavných dôvodov, prečo NATO už nie je potrebné, píše nationalinterest.org:

Po prvé: NATO bolo založené v roku 1949 z troch hlavných dôvodov uvedených vyššie. Tieto dôvody už nie sú relevantné. Bezpečnostné prostredie v Európe je dnes úplne iné, ako pred sedemdesiatimi rokmi. Ruský prezident Vladimir Putin v skutočnosti navrhol nové kontinentálne bezpečnostné usporiadanie „z Dublinu do Vladivostoku“, ktoré Západ zmietol zo stola. Ak by sa prijalo, zahrnulo by to Rusko do bezpečnostnej architektúry spolupráce, ktorá by bola pre globálnu komunitu bezpečnejšia.

Po druhé: Niektorí tvrdia, že hrozba pochádzajúca zo súčasného Ruska je dôvodom, prečo musí Amerika zostať v Európe. Ale zvážte toto: Ekonomika EÚ mala pred Brexitom veľkosť 18,8 bilióna dolárov a po Brexite 16,6 bilióna dolárov. Ruská ekonomika má veľkosť približne 1,6 bilióna dolárov. Veríme, že v prípade hospodárstva EÚ, ktoré je viac ako desaťnásobné v porovnaní s Ruskom, si Európa nemôže dovoliť vlastnú obranu proti Rusku? Je dôležité poznamenať, že Spojené kráľovstvo určite zostane v aliancii Euro Defense a pravdepodobne bude naďalej prispievať do tejto organizácie.

Po tretie: Studená vojna bola jedným z extrémnych globálnych rizík - s dvoma superveľmocami, z ktorých každá bola vyzbrojená 30 000 jadrovými hlavicami. Súčasné prostredie predstavuje ešte väčšie nebezpečenstvo. Jedným príkladom je extrémna nestabilita spôsobená neštátnymi subjektmi, ako sú teroristické skupiny, ktoré môžu nadobudnúť zbrane hromadného ničenia. Rusko a velitelia NATO sú  schopní čeliť týmto hrozbám - ak konajú v zhode.



Po štvrté: Jediný čas, keď sa člen NATO odvolával na článok 5 (klauzula „útok na jedného je útokom na všetkých“), boli Spojené štáty americké po teroristickom útoku 11. septembra 2001. Skutočným nepriateľom nebol iný štát, ale spoločná hrozba - terorizmus. Rusko tento dôvod spolupráce dôsledne presadzovalo - Rusko skutočne poskytovalo neoceniteľné logistické spravodajské informácie a základňu pre afganskú angažovanosť po 11. septembri. Koronavírus zdramatizoval ďalšie vážne obavy: obavy z teroristov, ktorí vlastnia a používajú biologické zbrane. Toto nesmieme podceňovať v prostredí, v ktorom dnes žijeme.

Po piate: Keď bude mať Rusko na svojej hranici potenciálneho nepriateľa tak, ako v prípade vojenských cvičení NATO, bude Rusko nútené vychyľovať sa smerom k autokracii a k oslabovaniu demokracie. Keď sa občania cítia ohrození, chcú silné vedenie, ktoré im poskytuje ochranu.

Po šieste: Vojenské akcie NATO v Srbsku pod vedením prezidenta Clintona a v Líbyi pod vedením prezidenta Obamu, spolu s takmer dvadsaťročnou vojnou v Afganistane - najdlhšou v histórií USA - , boli v podstate poháňané USA. Nie je tu žiaden „faktor Ruska“, tieto konflikty sa však používajú na argumentáciu proti Rusku.

Po siedme: Spolu so zmenou podnebia je najväčšou existenčnou hrozbou jadrový holokaust - tento Damoklov meč stále visí nad nami všetkými. Keďže NATO má základne v dvadsiatich deviatich krajinách, mnohé pozdĺž ruských hraníc a niektoré majú Petrohrad na dostrel delostrelectva, riskujeme jadrovú vojnu, ktorá by mohla zničiť ľudstvo. Riziko náhodného alebo „falošného poplachu“ bolo zdokumentované niekoľkokrát počas studenej vojny a toto riziko je teraz ešte strašidelnejšie, vzhľadom na rýchlosť dnešných rakiet, ktoré dosahujú až Mach 5.



Po ôsme: Pokiaľ budú Spojené štáty naďalej utrácať množstvo peňazí zo svojho rozpočtu na armádu, bude vždy existovať potreba nepriateľov, či už skutočných, alebo vnímaných. Američania majú právo sa pýtať, prečo sú také prehnané „výdavky“ potrebné a komu to skutočne prospieva. Výdavky NATO prichádzajú na úkor iných národných priorít. Zisťujeme to práve teraz, uprostred krizy koronavírusu, keď sú systémy zdravotnej starostlivosti na západe žalostne podfinancované a dezorganizované. Zníženie nákladov a zbytočných výdavkov NATO vytvorí priestor pre ďalšie národné priority, ktoré budú pre americkú verejnosť viac prospešné.

Po deviate: NATO Američania použili na jednostranné konanie bez súhlasu kongresu alebo medzinárodného práva. Americký konflikt s Ruskom je v zásade politický, nie vojenský. Tento konflikt je skôr o kreatívnej diplomacii. Pravda je, že Amerika potrebuje silnejšiu diplomaciu v medzinárodných vzťahoch, nie tupý vojenský nástroj NATO.

Po desiate: A nakoniec, exotické vojnové hry v susedstve Ruska - spojené so zrušením zmlúv o kontrole zbraní - predstavujú rastúcu hrozbu, ktorá môže zničiť každého, najmä ak sa medzinárodná pozornosť zameriava na nepolapiteľného „nepriateľa“. Koronavírus sa pripojil do zoznamu globálnych hrozieb, ktoré si vyžadujú skôr spoluprácu ako konfrontáciu, a to ešte naliehavejšie ako predtým.

Nepochybne sa objavia ďalšie globálne výzvy, ktorým budú krajiny v priebehu času čeliť. NATO však nie je nástrojom na ich riešenie. Je čas opustiť politiku konfrontácie a vytvoriť globálny bezpečnostný prístup, ktorý sa zameriava na hrozby dneška a zajtrajška, uzatvára komentár nationalinterest.org.