Na monitorovanie ľudí v reálnom čase by sa dali použiť smartfóny, pričom sledovať by sa mali prioritne miery úzkosti, depresie, sebapoškodzovania, samovrážd a iných problémov s duševným zdravím.

Pandémia nového koronavírusu by mohla mať vážny vplyv na duševné zdravie ľudí a to nielen teraz, ale aj v budúcnosti, varujú britskí psychológovia a psychiatri. Vo svojej novej štúdii v odbornom časopise The Lancet Psychiatry preto vyzývajú na bezodkladné skúmanie tohto problému.

Dvadsaťštyri popredných britských odborníkov požaduje rozsiahle monitorovanie duševného zdravia britskej populácie, ktoré by dalo priestor k rýchlemu vývoju efektívnych nástrojov a podpory ľuďom doma. Experti zároveň upozorňujú, že treba vymyslieť podporu pre špecifické skupiny ľudí, ako sú napríklad deti či zdravotnícki pracovníci v prvej línii. Na monitorovanie ľudí v reálnom čase by sa podľa nich dali použiť smartfóny, pričom sledovať by sa mali prioritne miery úzkosti, depresie, sebapoškodzovania, samovrážd a iných problémov s duševným zdravím.



Štúdiu odborníci zostavili na základe dvoch internetových prieskumov od Academy of Medical Sciences a charitatívnej výskumnej organizácie MQ, ktoré sa uskutočnili v druhej polovici marca. Jeden, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 2 100 ľudí vrátane osôb s duševnými problémami, zdôrazňuje ich obavy z prístupu k podpore a službám počas pandémie, ako aj obavy zo zhoršenia ich zdravotných problémov.

Druhý, na ktorom sa zúčastnilo 1 099 členov verejnosti, zase poukázal na obavy ľudí z vplyvu sociálnej izolácie a finančných problémov vytvorených v reakcii na krízu. Opýtaní zároveň uviedli, čo im pomáha udržať sa v pohode, a medzi takéto veci zahrnuli napríklad cvičenie, rôzne hobby, meditáciu či regulovanie množstva informácií zo spravodajstva či sociálnych sietí.

Vedci v štúdii varujú, že v čase pandémie očakávajú nárast úzkosti a stresu, no existuje aj riziko zvýšenia počtu ľudí s depresiou a osôb, ktoré sa budú sebapoškodzovať či si rovno siahnu na život. Na duševné zdravie podľa nich bude mať nevyhnutne vážny vplyv aj politika zameraná na riešenie pandémie, a to tým, že sa zvýši nezamestnanosť, finančná nestabilita a chudoba.



Odborníci určili osem skupín ľudí, ktorí môžu pandémiu prežívať rozdielne - napríklad starší či chorí ľudia môžu čeliť izolácii, samote a úmrtiu blízkych osôb, zdravotníci v prvej línii zase obavám z nákazy a stresu z práce a ľudia s existujúcimi psychickými problémami zase zhoršeniu ich stavu.

Autori štúdie okrem iného upozorňujú, že takmer nič nie je známe o vplyve koronavírusu SARS-CoV-2 na ľudský nervový systém. Keďže je však dokázané, že sa iné koronavírusy dostali do centrálneho nervového systému, odporúčajú viac výskumu ochorenia COVID-19, ktoré zmienený vírus spôsobuje, v danej oblasti.

Medzi príznaky ochorenia súvisiace s činnosťou mozgu patria napríklad bolesti hlavy, závraty či strata čuchu a chuti. Podľa výskumníkov by mala vzniknúť databáza určená na monitorovanie akýchkoľvek vplyvov COVID-19 na mozog a psychiku človeka.