Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Na čelo boja proti COVID-19 sa postaví najväčší investičný fond na svete, BlackRock.

Vo svete peňazí a financií sa za posledné polstoročie pravidelne konali „revolúcie“. No a v 70. rokoch minulého storočia bol konečne odstránený zlatý štandard. Centrálna banka Spojených štátov tak dostala príležitosť tlačiť toľko dolárov, koľko len chce. Zostávalo iba udržiavať dopyt po „greenbackoch“ nafukovaním finančných trhov, zavádzaním nových finančných nástrojov (napríklad derivátov), ​​uskutočňovaním privatizácie a odstraňovaním akýchkoľvek obmedzení cezhraničných tokov kapitálu (na odkúpenie akýchkoľvek aktív).

V dvadsiatom prvom storočí sa najviac revolučnou novinkou stala politika centrálnych bánk pod názvom "kvantitatívne uvoľňovanie" . Federálny rezervný systém USA, ECB, Japonská banka a ďalšie centrálne banky dostali neobmedzené možnosti na nákup vládnych dlhopisov a čerpanie miliárd a biliónov dolárov, eur a jenov.

Niektoré centrálne banky, ako napríklad Švédsko, Dánsko, Japonsko, Švajčiarsko, zorganizovali „revolúciu“ iného druhu. Znížili svoje kľúčové sadzby pod nulu. Centrálne banky Japonska a Švajčiarska si idú svoju vlastnú pokojnú revolúciu. Už sa neobmedzujú iba na nákup štátnych cenných papierov, ale vytvárajú aktíva z podnikových cenných papierov, vrátane akcií.

Toto všetko je však navrhnuté iba a len na záchranu zhoršujúcej sa globálnej ekonomiky, formou neustáleho zvyšovania dávok akýchsi „liečív“. Ale tieto dávky sú ako lieky v neustále sa zvyšujúcich množstvách. Nikto nevie, ako sa to skončí.



Hospodárska kríza v dôsledku pandémie, ktorá práve prebieha pred našimi očami, núti všetky menové orgány (štátne pokladnice a centrálne banky), aby hľadali nové „revolučné“ metódy na záchranu ekonomík, formou obnoveného "kvantitatívneho uvoľňovania". Kľúčové úrokové sadzby budú s najväčšou pravdepodobnosťou aj naďalej klesať, až budú napokon pravdepodobne negatívne. Obzvlášť zaujímavé sú však inovácie menových orgánov USA.

Médiá priniesli správy o tom, že ministerstvo financií USA a americký federálny rezervný systém (FED) uvoľnia na boj proti kríze spôsobenej pandémiou koronavírusu približne 6 biliónov dolárov (USD), čo je približne 30% amerického HDP. Iba samotná Amerika je tak porovnateľná so samotnou Amerikou na takejto relatívnej úrovni finančnej pomoci. Ostatné západné krajiny majú relatívnu úroveň pomoci o niečo nižšiu: Taliansko - 20% HDP, Veľká Británia - 16%, Španielsko - 16%, Francúzsko - 14%. Spravodlivý podiel deklarovanej pomoci z európskych krajín však predstavujú záruky a úverové limity, ktoré nemusia byť úplne využité.

Z celkovej finančnej pomoci USA v objeme 6 bil. USD uvoľní približne 2,2 bil. USD ministerstvo financií a 3,8 bil. USD zasa FED. Peniaze ministerstva financií stanovil zákonom Donald Trump 27. marca (zákon o pomoci, zmiernení a hospodárskej bezpečnosti v prípade koronavírusu (CARES). Čísla však nie sú konečné.

Minister financií USA Stephen Mnuchin a šéf FEDu Jerome Powell tvrdia, že v prípade potreby je možné do konca roka uvoľniť ešte ďalšie peniaze. Potrebné je však upozorniť na kvalitatívnu a nie len na kvantitatívnu stránku problému. Na podporu týchto astronomických súm peňazí sa predpokladá vytvorenie špeciálnych mechanizmov.

Vzniká nová schéma interakcie medzi oboma menovými inštitúciami USA.

Interakcia sa predtým uskutočňovala takto: Ministerstvo financií USA vydalo svoje dlhopisy a predalo ich americkej centrálnej banke (FED), pričom z nich získalo iba ďalšie papiere, nazývané doláre. Objem výmeny dlhopisov za doláre sa v dôsledku vykonávania programov „kvantitatívneho uvoľňovania“ (COP) po hypotekárnej kríze v rokoch 2008 - 2009 výrazne zvýšil. Na konci minulého roka predstavovalo portfólio „bohatstva“ FED 2,54 bil. USD.



Tento systém takto aj naďalej funguje a rozsah operácií v jeho samotnom rámci sa teraz ešte výrazne zvýši. FED uviedol, že od 23. marca začne nakupovať štátne dlhopisy za 75 mld. USD denne (plus hypotekárne záložné listy za 50 mld. USD denne). To znamená, že za týždeň (päť pracovných dní) sa portfólio štátnej pokladnice Federálneho rezervného systému zvýšilo o 375 mld. USD. Počas programu COP, v jeho polovici, však nákupy štátnej pokladnice FEDom dosiahli iba 50 mld. USD mesačne! Minulý rok predstavovali aktíva amerického Federálneho rezervného systému menej ako 4 bilióny USD, ale tento rok už v apríli prekročili hranicu 6 biliónov USD.

FED tak teraz okrem obvyklého nákupu štátnych pokladničných a hypotekárnych cenných papierov nakúpi ešte aj ďalšie cenné papiere v podpornom poradí, ale nie priamo, ale prostredníctvom ministerstva financií. Na tento účel zavádza nový systém, ktorý obsahuje tieto mechanizmy (zariadenia) :

• prvý - podnikový úverový nástroj na  primárnom trhu (PMCCF) - je určený na nákup nových podnikových cenných papierov pri ich pôvodnom umiestnení na trhu;


• druhý - podnikový úverový nástroj pre sekundárny trh (SMCCF) - na udržanie cenných papierov, ktoré už na trhu existujú;


• tretí - termínovaný úverový nástroj na krytie cenných papierov (TALF) je určený na nákup cenných papierov vydaných proti bankovým pôžičkám (táto operácia sa nazýva sekuritizácia bankových úverov) a bankové pôžičky musia mať kolaterál vo forme záruk alebo kolaterálu. V prvom rade hovoríme o pôžičkách pre malé a stredné podniky, zabezpečených zárukami Small Business Administration (SBA);


• štvrtým - je facilita likvidity podielových fondov peňažného trhu (MMLF). Je určený na finančnú podporu samospráv (miest a obcí - nákup Mestských cenných papierov);


• piatym - je nástroj na financovanie komerčných dlhopisov (CPFF), prostredníctvom ktorého sa odkúpia tie dokumenty, ktoré nespĺňajú normy prvých štyroch.

Najdôležitejšia vec, ktorú uviedlo ministerstvo financií USA je, že v rámci každého mechanizmu bude fungovať jeden spoločný, ale samostatný „výbor“ pre špeciálne účely, nazvaný SPV. Zakladateľom SPV je vláda USA, ktorá pridelí peniaze z rozpočtu na vytvorenie zdrojového kapitálu pre SPV a tento dostane pôžičky od Federálneho rezervného systému na kúpu vlastného portfólia na burze cenných papierov.

Predpokladá sa, že pákový efekt bude 1:10. To znamená, že za každý dolár v základnom imaní SPV vydá centrálna banka pôžičku vo výške 10 dolárov.



Podľa uvedeného zákona CARES má tak centrálna banka vyťažiť až 454 mld. USD priamo na SPV. Dá sa teda predpokladať, že maximálna výška pôžičiek, ktoré môžu nové spoločnosti získať, presiahne 4,5 bil. USD. Približne na tejto hodnote boli všetky aktíva amerického federálneho rezervného systému ocenené ešte začiatkom tohto roku (2020).

Odborníci už komentujú „revolučnú“ inováciu menových orgánov

Niečo ako čiastočná banková rezerva. Mnohí veria, že za jeden skutočný dolár ministerstva financií bude možné vytvoriť desať nie príliš reálnych (priam virtuálnych) dolárov. Niektorí sa však domnievajú, že pôvodný dolár ministerstva financií investovaný do kapitálu SPV, bude tiež virtuálny, vytvorený de facto zo vzduchu. Koniec koncov, zvyšná časť dolárov vo federálnom rozpočte USA nie sú príjmy na daniach, ale pôžičky FEDu.

Mimochodom, kde získa vláda deklarované peniaze vo výške viac ako 2 bilióny dolárov na boj proti vírusovo-ekonomickej kríze? V predchádzajúcom fiškálnom roku (2019) bol federálny rozpočet s deficitom približne 1 bilión USD. V súčasnom fiškálnom roku, aj keby nedošlo ku žiadnej kríze, bol by tento deficit aj naďalej minimálne 1 bilión USD.

Trumpova administratíva nezvyšuje žiadne dane. Skôr ich znížila, aby stimulovala hospodársky rast a v čase krízy sa ich snaží znížiť ešte viac. To znamená, že štedré gesto vlády vo výške viac ako 2 bilióny dolárov v skutočnosti znamená zvýšenie pôvodne plánovaného deficitu ich rozpočtu o takmer rovnakú sumu. FED tak napokon kúpi viac ako 2 bilióny štátnych dlhopisov navyše oproti plánovanému rozpočtu. Ukazuje sa, že rozpočtová pomoc vo výške dvoch biliónov dolárov bola vytvorená zo vzduchu. Nie je totiž ničím krytá a ani podložená. Vznikne tým teda uzavretá slučka, v ktorej sa budú distribuovať takmer výlučne virtuálne peniaze.

Finančný analytik Steve Saville hovorí, že nový systém je: "Najviac šialená vec, kedy vláda prostredníctvom SPV naleje do ekonomiky doláre ešte pred tým, ako ich z ničoho vytvorí FED speňažením štátnych dlhopisov bez krytia. V skutočnosti tak FED vytvorí peniaze z ničoho, aby ich potom poslal vláde a tá ich naleje do novovytvorených SPV, ktoré na základe týchto „kapitálových“ injekcií z ničoho aj tak nevytvorí oveľa viac peňazí.“

Je pozoruhodné, že Federálny rezervný systém zatiaľ nefungoval s podnikovými dlhopismi. Teraz to však už urobí. Celkový podnikový dlh Spojených štátov sa odhaduje na 9,5 bilióna USD. Väčšina z nich má dnes nízke investičné ratingy a niektoré sa kvalifikujú ako nevymožiteľné.

Pri plánovanom rozsahu obstarávacích aktivít SPV tak budú musieť nevyhnutne zhromažďovať vo svojom portfóliu aj takéto „odpadkové“ dlhopisy a tieto viesť vo svojich súvahách. Americkí odborníci sú presvedčení, že v blízkej budúcnosti SPV kúpi nielen podnikové dlhy (vrátane nevymožiteľných), ale aj akcie fungujúcich amerických spoločností (ako to už robia centrálne banky Japonska a Švajčiarska).



Zdalo by sa, že v rámci takejto politiky je už teraz mechanizmus SPV odsúdený na bankrot, ale vláda to nedovolí, keďže mu podá „infúziu“ v podobe desiatok a stoviek miliárd dolárov, ktorú si ministerstvo financií požičia od Federálneho rezervného systému. Takto vznikne finančno-peňažný „perpetuum mobile“ (stroj na večný pohyb).

Pravdov však ostáva aj fakt, že pohyb pomocou tohto zázračného „stroja“ bude iba iluzórny a skôr alebo neskôr sa bude musieť tento svet ilúzií konfrontovať so skutočným svetom. Do tej doby ale môže byť skutočný svet (reálna ekonomika) úplne zničený, takže ku konfrontácii možno nikdy nedôjde.

Pokiaľ ide o tento nový systém, nikto si ako vôbec nevšimol skutočnosť, že sa práve samotné dve najsilnejšie menové inštitúcie usvedčili z kolaborovania. FED a štátna pokladnica (teda Ministerstvo financií USA) sa začínajú akosi prekrývať.  Steve Savill k tomu poznamenáva: „Rozdiel medzi konaním americkej vlády a FEDu sa úplne vytráca alebo mizne,“ a zároveň dodáva: „...nikto už ani len nepredstiera, že FED je od vlády nezávislý.“ Niektorí už túto inováciu nazvali „znárodnením“ Federálneho rezervného systému.

Existuje však aj druhý pohľad: nový systém pripomína skôr „privatizáciu“ americkej štátnej pokladnice v záujme vlastníkov peňazí. Zdá sa mi, že tento druhý pohľad je oveľa pravdivejší.

V novej schéme, okrem dvoch vymenovaných účastníkov, skutočne existuje aj tretia strana a tou je BlackRock. Ide o najväčšiu finančnú holdingovú spoločnosť na svete, investičný fond, ktorý má vo svojej správe aktíva v hodnote 27 biliónov USD a vlastní nezanedbateľné podiely v mnohých kľúčových bankách a spoločnostiach. BlackRock má však najmä kľúčové majetkové podiely vo väčšine bánk na Wall Street.

Nedá sa tak vylúčiť, že v novom dizajne finančných vzťahov a operácií pod rúškom koronakrízy bude BlackRock tým najhlavnejším aktérom spomedzi týchto troch podielnikov nového systému. BlackRock sa tak môže postaviť do čela boja proti COVID-19 .